Kiska bol štvrtým prezidentom SR. Pred ním tento post zastávali Michal Kováč, Rudolf Schuster a Ivan Gašparovič, ktorý ako prvý a zatiaľ jediný slúžil dve obdobia. Čaputová je prvá žena, ktorá bude zastávať najvyšší ústavný post. Kiska už avizoval, že 17. júna bližšie predstaví svoju novú vznikajúcu stranu.

Kiska počas mandátu zaviedol tradíciu každoročného prednášania správy o stave republiky v pléne NR SR. V správach sa venoval najmä trom oblastiam – zdravotníctvu, školstvu a dôvere ľudí v štát a jeho inštitúcie. Kritizoval v nich aj bývalého ministra vnútra Roberta Kaliňáka, korupciu, chyby pri vyšetrovaní vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky Martiny Kušnírovej. Naopak, ocenil, keď sa Slovensku dobre ekonomicky darilo a posmeľoval politické špičky k dosiahnutiu vyrovnaného rozpočtu. Vždy presadzoval aktívne členstvo Slovenska v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii.

Ako uviedol pre agentúru SITA Kiskov hovorca Roman Krpelan, Kiska v Prezidentskom paláci prijal 22 hláv štátov a oficiálne navštívil 32 krajín. Prezidenta však niektorí politológovia a politickí oponenti kritizujú, že počas svojho úradovania nedostal pozvánku do Bieleho domu, Kremľa a ani do Číny.

Počas svojho mandátu Kiska udelil šesť milostí. Amnestiu, ktorá sa neviaže na konkrétne osoby, ale na trestné činy, neudelil ani jednu. Milosti udelil najmä ľuďom, ktorí sami trpeli nevyliečiteľnými chorobami alebo sa starali o choré deti a nespáchali závažné trestné činy. Do Prezidentského paláca pritom prišlo od 16. júna 2014 do 31. mája tohto roka 2 711 žiadostí o milosť. Práve udeľovanie milostí je jednou z výrazných kompetencií prezidenta.

K výkonu prezidenta sa viaže aj udeľovanie štátnych vyznamenaní. Tie prezident udeľuje najmä začiatkom roka pri príležitosti Dňa vzniku Slovenskej republiky. Kiska počas svojho päťročného mandátu udelil 153 štátnych vyznamenaní, z toho 45 dostali ženy. Prezident udeľuje aj ďakovnú medailu, ktorá je ocenením prínosu a zásluh o republiku a jej rozvoj. Počas svojho mandátu ich Kiska udelil 23. Prezident môže na návrh Národnej rady SR alebo vlády SR či na základe vlastného uváženia udeliť Rad Bieleho dvojkríža, Rad Andreja Hlinku, Rad Ľudovíta Štúra, Kríž Milana Rastislava Štefánika, Pribinov kríž, Medailu prezidenta SR.

Okrem Medaily prezidenta majú štátne vyznamenania tri triedy, z ktorých najvyššia je I. trieda, pri ktorej udelení sa predpokladá obzvlášť mimoriadna miera zásluh vyznamenaného. Radom Bieleho dvojkríža I. triedy tak napríklad ocenil nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú či monacké knieža Alberta II. Pribinov kríž I. triedy dostal napríklad spevák a skladateľ Miroslav Žbirka a vedec a chemik Robert Mistrík. Rad Ľudovíta Štúra I. triedy sa dostal bývalej alpskej lyžiarke Veronike Velez Zuzulovej, in memoriam investigatívnemu novinárovi Jánovi Kuciakovi či ekológovi Mikulášovi Hubovi.

Kiska počas svojho mandátu vysvetľoval aj kauzu KTAG. Ide o daňovú kauzu spojenú s financovaním jeho prezidentskej kampane. Dokumenty súvisiace s touto kauzou médiám zaslal anonym s prezývkou Yegor Trutnov. Podľa politológa Juraja Marušiaka nielen samotná kauza, ale aj slabé vysvetlenie prezidenta Kiskovi ublížilo v ďalšej politickej kariére. Konateľ firmy KTAG Eduard K. bol obvinený. Je stíhaný za to, že si KTAG od štátu vypýtala neoprávnenú vratku DPH vo výške 146-tisíc eur. Vratku nikdy nevyplatili, už len jej samotné uplatnenie je však podľa polície trestný čin. V čase, keď sa podľa polície stal trestný čin, bol konateľom KTAG aj Andrej Kiska. Kým Kiska zastáva prezidentský úrad, nie je ho možné obviniť.

Kritiku si Kiska vyslúžil aj za spôsob komunikácie s médiami. Vyhýbal sa novinárskym otázkam, uprednostňoval vyhlásenia bez možnosti klásť otázky. O svojich aktivitách informoval prevažne cez sociálne siete, cez svoju facebookovú stránku poskytoval aj stanoviská. Kiska ako prezident nedával ani veľa rozhovorov, samostatný rozhovor neposkytol ani jednej z dvoch tlačových agentúr.

Prezidentovu komunikáciu s médiami označil za neštandardnú aj odborník na spoločenskú etiketu a bývalý hovorca prezidenta Václava Havla Ladislav Špaček. „Politik sa nemá báť vystavovať otázkam novinárov. Niekedy sa môže štátny predstaviteľ obmedziť iba na vyhlásenie bez možností otázok, ale to je prípustné vo výnimočných situáciách. V podstate len vtedy, keď ide o mimoriadne zložitú, citlivú a diplomaticky krehkú situáciu,“ uviedol pre agentúru SITA Špaček.

Novinkou, ktorú prezident Kiska zaviedol, bolo rozdávanie prezidentského platu. Svoj plat každý mesiac rozdelil rodinám v núdzi. Pri výbere rodín mu pomáhali charitatívne organizácie ako Organizácia muskulárnych dystrofikov, Úsmev ako dar či Liga proti rakovine. Po smrti saleziána Antona Srholca venoval Kiska svoj celý plat vo výške 5 220 eur resocializačnej komunite Antona Srholca – Resoty. Prezident tak počas svojho mandátu rozdal zhruba 300-tisíc eur 600 rodinám.

Zaujímavosťou je, že Kiska nastúpil do Prezidentského paláca ako politický nováčik. Pred tým pôsobil ako podnikateľ a zakladateľ charitatívnej organizácie Dobrý anjel. Po skončení mandátu sa plánuje angažovať v straníckej politike, zakladá novú stranu. Tvrdí, že jeho ambíciou je prevziať moc a nahradiť tak vládnuci Smer-SD. Hoci bližšie detaily o strane nie sú známe, niektoré osobnosti verejného života a jeho spolupracovníci už potvrdili, že v strane budú pôsobiť. Nimi sú napríklad jeho spolupracovníčka Vladimíra Marcinková, starosta Spišského Hrhova Vladimír Ledecký či organizátor zhromaždení Za slušné Slovensko Juraj Šeliga.

Prezidenta Andreja Kisku nahradí Zuzana Čaputová zložením prezidentského sľubu počas slávnostnej schôdze NR SR do rúk predsedu Ústavného súdu Ivana Fiačana. Schôdza NR SR sa začne v sobotu v bratislavskej Redute o 11:45.