Kirgizská opozícia napáda výsledky volieb

Biškek 29. novembra 2021 (SITA/AP/HSP/Foto:TASR/AP-Vladimir Voronin)

Desiatky podporovateľov kirgizskej opozície sa v pondelok zišli, aby napadli výsledok nedeľňajších parlamentných volieb. V nich sa najviac darilo stranám, ktoré podporujú prezidenta Sadyra Žaparova.

Po zrátaní 97 percent okrskov sú na prvých miestach tri bloky lojálne prezidentovi a tri opozičné strany sú umiestnené za nimi. Niekoľko opozičných strán, ktoré nedosiahli hranicu päť pecent na postup do parlamentu, napadlo výsledky volieb s tým, že sú zmanipulované a chcú ich manuálne prepočítanie. Zhruba 100 podporovateľov opozície sa následne zhromaždilo pred sídlom Ústrednej volebnej komisie a požadovali prerátanie hlasov.

Podozrenia o manipulácii vyvolala chyba pri rátaní hlasov v nedeľu večer, keď výsledky najprv ukazovali, že opozičné strany dosiahnu potrebnú hranicu, neskôr zamrzli a potom ich nahradili iné čísla naznačujúce, že sa do parlamentu nedostanú. Volební predstavitelia popreli akékoľvek tvrdenia o manipulácii a incident pripísali chybe v programe. Žaparov okamžite zareagoval a na sociálnej sieti Facebook vyhlásil, že chce prerátanie hlasov a všetky volebné lístky musia zostať v okrskoch, kým to nebude dokončené.

Napätie rástlo aj pred nedeľňajšími parlamentnými voľbami, keď Žaparov obvinil svojich politických nepriateľov z prípravy vzbury a varoval, že tí, ktorí sa pokúsia vyvolať povolebné nepokoje, budú čeliť trestnému stíhaniu.

Voľby sa uskutočnili po viac ako roku od vynútenej zmeny vlády. Žaparov si odpykával 11,5-ročný trest odňatia slobody za únos regionálneho guvernéra pre spor o zlatú baňu, keď ho prepustili demonštranti odmietajúci výsledky parlamentných volieb z októbra 2020. On následne podnietil odstúpenie prezidenta Sooronbaja Žeenbekova a stal sa lídrom krajiny. Bolo to tretí raz za 15 rokov, čo nepokoje v Kirgizsku vyhnali prezidenta z úradu. Stalo sa tak aj v rokoch 2005 a 2010. Motorom nepokojov v krajine je rivalita klanov, ktoré formujú jej politiku.

Po svojom januárovom zvolení Žaparov presadil referendum schvaľujúce novú ústavu, ktorá podstatne zvýšila prezidentské právomoci na úkor parlamentu. Zmenšila parlament zo 120 na 90 kresiel a dala prezidentovi právomoc menovať sudcov a šéfov orgánov činných v trestnom konaní.

Kirgizsko je členom ekonomických a bezpečnostných aliancií, v ktorých dominuje Moskva. V krajine sa nachádza ruská letecká základňa a Kirgizsko je závislé od finančnej podpory z Moskvy.