Môj profil 
Predplatné
Zvesti o zapojení Číny do ruskej leteckej kampane v Sýrii kolujú skoro od samého jej začiatku. Téma účasti Číny v sýrskej vojne sa znovu nastoľuje aj v týchto dňoch. Denník The Washington Times uverejnil v tomto týždni príspevok, v ktorom s odvolaním sa na nemenované americké vojenské zdroje oznámil, že pretože Čína je znepokojená propagandou ISIL v Sin-ťiangu (video s výzvami v čínštine), a rastúcim počtom čínskych občanov, ktorí odchádzajú bojovať za ISIL na Blízky východ, uvažuje ČĽR o účasti v sýrskej vojne. A, ako si myslia Američania, chce to robiť skôr spolu s Rusmi, než so silami Koalície.
Denník tiež poznamenáva, že v decembri bol v Číne schválený zákon, ktorý prvýkrát umožňuje čínskym vojakom účasť v protiteroristických operáciách v zahraničí. A v tomto týždni zverejnilo MZV ČĽR prvý dokument o politickej stratégii Číny vo vzťahoch s arabským krajinám, v ktorom sa víta užšia spolupráca vo vojenskej sfére a v boji s medzinárodným terorizmom.
Hneď po uverejnení tohto príspevku v The Washington Times hovorca MZV Číny vyhlásil, že nemá informáciu o tom, že Čína uvažuje o účasti v sýrskej vojne.
The London Review of Books uvádza ešte jeden dôvod, prečo nemôže Čína zostať bokom vojny v Sýrii. Podľa slov veľvyslanca Sýrie v Číne pomáhali tajné služby Turecka čínskym Ujgurom dostať sa do Iraku a Sýrie cez svoje územie, a nie sú žiadne záruky toho, že im znovu nepomôžu, tentoraz už ale dostať sa späť do Číny, a to s bojovými skúsenosťami. Veľvyslanec podotkol, že vzťahy medzi čínskymi a tureckými tajnými službami sú dnes viac ako napäté. Iná príčina: Sýria plánuje vynaložiť na obnovenie krajiny asi 30 miliárd USD. Zúčastniť sa rozdeľovania tejto sumy a zostať v krajine nadlho tiež nebude zlé z hľadiska ekonomického a vojenského.
Pred vojnou bola práve Čína pre Sýriu hlavným obchodným importérom s obratom cez dve miliardy USD. Čína tiež mala veľké záujmy v ropnom sektore Sýrie. Čína po niekoľko desaťročí zbrojila Sýriu aj napriek hrozbám USA, a v roku 2004 Asad dokonca navštívil osobne Peking, aby upevnil styky medzi oboma krajinami.
Čo sa týka Iraku, okrem dodávok útočných bezpilotných lietadiel a ich vyskúšania v reálnych bojových akciách, je Čína ochotná podľa informácie The Asia Times spolupracovať s Iračanmi v oblasti zberu a analýzy výzvedných údajov, dodávok zbraní a školení personálu. A podľa slov ministra zahraničia Iraku, v roku 2014 Čína vyjadrila dokonca želanie zasadzovať údery teroristom v Iraku. Minister tiež oznámil, že Čína sa už venuje výcviku irackých vojakov, neuviedol ale formát ani počet účastníkov. O priamych dodávkach zbraní z Číny do Iraku presné údaje nie sú k dispozícii.
Celkom pracuje teraz v Iraku okolo 10 tisíc čínskych občanov a v dobe aktívnej expanzie ISIL muselo ich byť viac ako tisíc evakuovaných. Na Čínu pripadá jedna tretina až polovica celého vývozu irackej ropy, a sám Irak bol v roku 2014 piatym najväčším dodávateľom ropy do Číny. Záujmy Číny v Iraku sú pochopiteľné.
Nie je tajomstvom, že Čína by veľmi chcela získať reálne bojové skúsenosti, ktoré chýbajú súčasným ozbrojeným silám tejto krajiny. A bolo by dobré ich získať nie v globálnej vojne, ale v regionálnej a čo možno čo najďalej od svojich hraníc. Irak a Sýria by boli ideálnym polygónom pre vyskúšanie čínskych zbraní a vojenských príslušníkov, pre koordinovanie akcií letectva a pod. Pritom Čína vidí, že všetky viac menej významné krajiny sveta majú skúsenosti z vedenia modernej vojny, a Čína v tom značne zaostáva.
Prezident Číny hneď po zrušení sankcií navštívil Irán a Saudskú Arábiu. Mnohí očakávajú, že rozhodnutie o účasti alebo neúčasti vo vojne na Blízkom východe urobí Čína práve po vyhodnotení týchto návštevách.
