Pamätáte sa na rozprávku o Pinocchiovi? Vystupujú tam dvaja podvodníci, Kocúr, ktorý predstiera, že je slepý, a Lišiak, ktorý sa tvári, že krivká. Okolo hlavného hrdinu sa úlisne krútia, aby ho pripravili o peniaze a všemožne ho rečami balamutia, aby dosiahli svoj zištný cieľ.

Neviem koho pripomína vám duo Matovič a Heger, ale pri pohľade na nich sa autorovi týchto riadkov vždy vybavia pred očami spomenuté dve postavičky z uvedenej klasickej rozprávky.

Eduard Heger v utorok predstavil svoju novú stranu Demokrati. Posolstvo, ktoré v utorok slovenskému národu odovzdal tento pokútny kazateľ a predajca vodky, bolo natoľko slizké a falošné, že sa pritom časť televíznych divákov priam striasala od hnusu.

Je to také priehľadné… Bolo dávno jasné, že sa niečo také musí stať: od toxického Matoviča bolo treba sa aspoň dočasne naoko dištancovať. Na časť voličov to iste bude účinkovať. Pre tých ostatných to zhrnul poslanec Ľuboš Blaha vo svojom telegrame: „Heger sa stal premiérom iba preto, lebo mu to nakázal Matovič. A teraz založil ,OĽaNO 2‘ takisto len preto, lebo mu to nakázal Matovič.“

Heger vo svojom vystúpení, v ktorom presne 666-krát použil slovo spolupráca (no možno som to nezrátal úplne presne, možno to bolo trochu menej krát, ale iba o trochu) všeličo povedal, len zabudol vždy niečo dopovedať.

„Chceme byť spojencom, ktorý sa nebojí vyjadriť svoj názor,“ povedal. Nedopovedal však, že iba vtedy, keď je rovnaký ako názor Washingtonu. Tri roky nám veľmi názorne predvádzal, ako v jeho ponímaní vyzerá „nebáť sa vyjadriť svoj názor“.

„Chceme byť spojencom, ktorý vo svojich občanoch buduje zdravé vlastenectvo,“ povedal. Nedopovedal, že mal na mysli eurovlastenectvo a natovlastenectvo. Možno si niekto ešte spomenie, ako títo istí ľudia pred tromi rokmi deklarovali, že Bratislava je Brusel a Brusel je Bratislava.

„To, že tu stojíme takto spolu, jasne ukazuje, že spájame sily. Egá idú jednoducho bokom,“ povedal. Jasné, veď o tom je predsa spájanie: že si každý založí vlastnú stranu.

„Ponúkame politiku založenú na konkrétnych výsledkoch,“ povedal. Zabudol dodať, aké sú to výsledky. Jeho doterajšia vláda dosiahla naozaj úplne konkrétne výsledky: zanecháva krajinu zadĺženú, zbedačenú, opichanú, rozoštvanú a rozvrátenú, ak spomenieme len tie najkonkrétnejšie.

„Ponúkame odbornosť a odmietame populizmus,“ povedal a my môžeme len oceniť tento druh humoru.

„Sebavedomé Slovensko je veľmi dôležité. Slovensko, ktoré sa len nepridáva k niekomu druhému vo svojich názoroch, ale ktoré vie prísť s vlastnou agendou. Slovensko, ktoré má jasný kompas. Vieme kam patríme, kto sú naši spojenci a ani námatkou o tom nepochybujeme.“ Čo dodať? Druhá veta vysvetľuje prvú: je úplne jasné, aká agenda to môže byť. Ak Brusel daruje Ukrajine šnúrky do topánok, tak my prídeme s agendou, dať Ukrajine naše posledné topánky. Ale sebavedomo.

Silným a naozaj presvedčivým momentom bolo, keď avizoval, že strana bude mať aj program, a vymenoval, čo všetko v ňom bude: vzdelávanie, veda, kultúra… predstavte si, čo všetko v tom programe bude. No koho by tým nepresvedčil?

Pri novinárskej otázke týkajúcej sa hodnotových tém, tento kresťan odpovedal, že takéto témy táto strana predkladať nebude. Samozrejme, toto spojenectvo demokratov je založené na spoločných hodnotách, ako inak…

Ani na tretíkrát neodpovedal na otázku, prečo to všetko, čo nasľuboval, neukázali počas troch rokov svojho vládnutia. Namiesto toho to bola opäť len slovná vata o demokracii a spolupráci. Ale napokon predsa len naznačil, kde bol problém. Áno, tušíte správne: lebo Fico. Teda zase to bola len tá zlá opozícia a Smer, kto spôsobil, že sa vládna koalícia navzájom hrýzla, hrýzla, až sa nakoniec rozhrýzla.

Ďalším silným a naozaj presvedčivým momentom bolo aj vystúpenie ministra Káčera. Na otázku, aká je to krajina, ktorú videl deň predtým v Michalovciach, odpovedal: „Vulgárna, hlučná, netolerantná, agresívna.“ V takejto krajine sa títo „demokrati“ uchádzajú o priazeň občanov. Dá sa k tomu ešte dodať niečo iné, než želanie, aby týchto „demokratov“ občania vo voľbách hnali svinským krokom naspäť do Washingtonu?

Demokrati… možno by si mohli niekde zistiť, čo slovo demokracia skutočne znamená. Zubami-nechtami sa držia pri moci a ešte ďalšieho pol roka sa chystajú, hoci už pred takmer polrokom im parlament vyslovil nedôveru. Zo strany, ktorú ľudia volili, sa medzitým presunuli do inej strany, ktorú volili možno dve percentá ľudí a tú si prefarbili na tú dnešnú, s ktorou vyrukovali potom, keď vidia, že tej pôvodnej Matovičovej občania možno dajú stop. Ľuďom nadávajú do opíc a hávede, blokujú opozičné názory, zavádzajú cenzúru. Demokrati…

Politický vlak, ktorému parlament ešte v novembri odpojil lokomotívu, sa k volebnej priepasti sunie zo zotrvačnosti, a teraz sa z neho odpájajú jednotlivé vagóny v nádeji, že sa vyhnú priepasti, kam spadne každý, kto vo voľbách nedostane päť percent. Tak ako Kocúr s Lišiakom nasľubovali Pinocchiovi tie najabsurdnejšie veci, aby sa dostali k peniazom, aj oni sú ochotní narozprávať čokoľvek, len aby si zachránili svoju politickú kožu. A nielen politickú – potom, čo tu stvárali, by mohli dopadnúť aj horšie.

„Neexistujú okolnosti, za ktorých by sme sedeli vo vláde s ľuďmi ako je Richard Raši, Erik Tomáš, Denisa Saková alebo Peter Žiga,“ povedal Heger pri predstavovaní svojej novej strany s ešte novšími demokratmi. A s tým sa dá stotožniť. Len ťažko si predstaviť, že by práve tento projekt US Embassy nazbieral päť percent voličských hlasov. Ale nedá sa vylúčiť, že by to mohlo byť napríklad 2,9 percenta – na Slovensku je naozaj dosť veľa ľudí, ktorí im presne toto zo srdca želajú.