Kazachstan – nádejný vzor dialógu a pokojného spolužitia etník a náboženstiev

„Prítomnosť Svätého Otca predstavuje pre samotný kongres jeho najväčší úspech za všetky tieto roky, pretože pápež je najdôležitejšou a najuznávanejšou medzinárodnou osobnosťou v oblasti podpory dialógu medzi rôznymi národmi, kultúrami a náboženstvami,“ hovorí Mons. Mumbiela o význame účasti pápeža Františka na Siedmom kongrese predstaviteľov svetových a tradičných náboženstiev, ktorý sa bude konať 14. a 15. septembra v hlavnom meste krajiny Nur-Sultan.

Biskup diecézy Najsvätejšej Trojice v Almaty Mons. José Luis Mumbiela Sierra, pôvodom Španiel, je predsedom Konferencie biskupov Kazachstanu. Nedávno bol zvolený aj za predsedu Konferencie biskupov strednej Ázie, zriadenej v septembri 2021 dekrétom Kongregácie pre evanjelizáciu národov, ktorá okrem Kazachstanu zahŕňa Kirgizsko, Tadžikistan, Turkmenistan a Uzbekistan. Úzke kontakty s ňou majú aj Mongolsko a Afganistan.

Kazachstan sa stal nezávislým v roku 1990 po páde Sovietskeho zväzu, ktorého bol súčasťou. Vyznačuje sa pestrosťou etnických skupín. Náboženskú väčšinu tvoria moslimovia, kresťania sú menšinou, v rámci ktorej prevažujú pravoslávni. Mons. Mumbiela pevne verí, že pápežove slová „budú prijaté s nadšením, aby sa v budúcnosti práve tento kongres premenil na ozajstné laboratórium mieru vo svete“.

V rozhovore s redaktorom Vatikánskeho rozhlasu Fredericom Pianom odpovedal Mons. José Luis Mumbiela Sierra aj na nasledujúce otázky:

– Akú hodnotu bude mať pápežova prítomnosť v Kazachstane pre celú krajinu?

Myslím si, že jeho prítomnosť poslúži na zdôraznenie poslania tejto krajiny byť vzorom mierového spolužitia medzi rôznymi etnickými skupinami a náboženstvami. Počas 30 rokov svojej nezávislosti si Kazachstan vytýčil tento plán na svojej novej ceste dejinami. Je to cesta, ktorá, samozrejme, nie je bez ťažkostí, ale veľké princípy stoja za to, aj keď si vyžadujú obetu. Okrem toho je pápežova návšteva rovnako podnetom, aby tá soľ a svetlo, ktoré sme my katolíci povolaní odovzdávať v tejto krajine, nevymizli. Naopak, jeho návšteva bude momentom milosti, aby učeníci Ježiša Krista mohli obnoviť svoju vieru, nádej a lásku. Takto môže celá krajina prostredníctvom nás získať väčšie požehnanie, pretože autentické svedectvo viery je prínosom pre všetkých, ktorí žijú medzi nami. Veľa závisí od našej osobnej vernosti evanjeliu.

– Aké budú témy tohto kongresu a ako sa budú rozvíjať?

Ústrednou témou tohtoročného kongresu je v zásade štúdium a hodnotenie úlohy, ktorú majú náboženskí vodcovia zohrávať v duchovnom a sociálnom rozvoji ľudstva v postpandemickom období. Počas stretnutia je naplánovaných niekoľko prezentácií a panelových diskusií, ako aj vydanie spoločného dokumentu.

– Aké rozmery a akú rolu má medzináboženský a medzikultúrny dialóg v Kazachstane? Aké ovocie priniesol v priebehu rokov?

Pred 30 rokmi, keď sa v Kazachstane vydali cestou k nezávislosti, chceli, aby spoločenským pilierom budovania prosperujúcej krajiny bola harmónia medzi rôznymi náboženstvami a jednota medzi viacerými etnickými skupinami. Počas všetkých týchto rokov samotná vláda podporovala dialóg, vzájomné poznanie a priateľstvo medzi rôznymi náboženskými predstaviteľmi v mestách, provinciách či regiónoch. Aj v oficiálnom kalendári je jeden deň v roku, 18. október, venovaný náboženskej harmónii: okolo tohto dátumu sa zvyčajne konajú okrúhle stoly alebo spoločné slávenia. Samotné konanie Kongresov svetových náboženských lídrov v hlavnom meste Kazachstanu počas týchto rokov je jasným znakom vysvetľujúcim, že to nie je len akási idea pre našu krajinu, ale hovorí to o jasnom presvedčení: je to cesta pre všetky krajiny, pre mier vo svete.

– Aký je podľa vás budúci vývoj medzináboženského a medzikultúrneho dialógu v krajine?

Budúcnosť každej generácie je výzvou, pretože sa musí vytvárať na základe presvedčení, ktoré sa musia často obnovovať. Za týchto 30 rokov sa vynaložilo veľké úsilie a nebolo by dobré znižovať úroveň. Ako vieme, sociálne pomery, ovplyvnené aj medzinárodným dianím, sa môžu zmeniť zo dňa na deň. Preto nemôžeme žiť na dlh voči budúcnosti, ale musíme pokračovať v tejto línii. Evanjelizácia znamená aj posilňovanie spoločenského spolužitia prostredníctvom dialógu a srdečných vzťahov medzi tými, ktorí vyznávajú odlišné vierovyznania alebo nevyznávajú žiadne.