Katechéza pápeža Františka o Desatore: Nevyslovíš krivé svedectvo

Vatikán 15. novembra 2018 (HSP/TK KBS/RV/Foto:TASR/AP-Andrew Medichini)

„Žiť ako Božie deti, nechávajúc v každom skutku vyniknúť tú veľkú pravdu, že Boh je Otec a môžeme mu dôverovať“ – Týmito slovami pápež František vysvetlil význam ôsmeho prikázania Desatora, ktorému sa dnes venoval v katechéze pri generálnej audiencii. Prikázanie hovorí: «Nevyslovíš krivé svedectvo proti svojmu blížnemu»

Na úvod zazneli slová z Evanjelia podľa Matúša:

«Vy ste svetlo sveta. Mesto postavené na návrší sa nedá ukryť. Ani lampu nezažnú a nepostavia pod mericu, ale na svietnik, aby svietila všetkým, čo sú v dome. Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach» (Mt 5, 14-16).

Ohovárať znamená zabíjať

Ako vysvetlil Svätý Otec, „kde je klamstvo, niet lásky“. Ohovárať znamená zabíjať druhého – jeho povesť:
„Niekedy sa ospravedlňujeme hovoriac: „Veď som povedal to, čo som cítil!“ To áno, avšak zabsolutizoval si tvoj uhol pohľadu. Alebo: „Len som povedal pravdu!“ Možno áno, avšak prezradil si osobné či dôverné skutočnosti. Koľké klebety ničia jednotu pre nevhodnosť či nedostatok jemnocitu! Ba viac, klebety zabíjajú, a toto povedal apoštol Jakub vo svojom Liste.

Ohovárač či klebetnica sú ľudia, ktorí zabíjajú – zabíjajú druhých, pretože jazyk zabíja ako nôž! Pozor na to! Ten či tá, kto ohovára, je teroristom, pretože svojím jazykom vrhá bombu a odchádza preč a vec, ktorú hovorí, táto bomba, ktorú vrhá, ničí povesť druhého, no on si spokojne odchádza preč. Nezabudnite: ohovárať znamená zabíjať..“

Žiť ako deti Boha, ktorému môžeme dôverovať

Pravda je „zjavením Boha, jeho tváre Otca a jeho bezhraničnej lásky“ a svoju plnú realizáciu nachádza v osobe Ježiša, povedal Petrov nástupca.

„Neprerieknuť falošné svedectvo znamená žiť ako deti Boha, ktorý nikdy, no nikdy nepoprie sám seba, nikdy nehovorí klamstvá. Znamená to žiť ako Božie deti, nechávajúc v každom skutku vyniknúť tú veľkú pravdu, že Boh je Otec a môžeme mu dôverovať. Ja dôverujem Bohu – toto je jedna veľká pravda a z našej dôvery v Boha, ktorý je Otcom a miluje ma, miluje nás, sa rodí moja pravda a to, že som pravdivý a nie klamár.“

Prinášame plné znenie katechézy Svätého Otca Františka pri generálnej audiencii 14. novembra 2018. Úvodom ku katechéze na tému 8. prikázania «Nevyslovíš krivé svedectvo proti svojmu blížnemu» bol úryvok z Evanjelia podĽa Matúša (5, 14-16)

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

V dnešnej katechéze sa budeme venovať ôsmemu slovu Desatora: «Nevyslovíš krivé svedectvo proti svojmu blížnemu».

Ako hovorí Katechizmus, toto prikázanie «zakazuje prekrúcať pravdu vo vzťahoch k druhým» (č. 2464). Žiť v nepravdivej komunikácii je závažné, pretože to bráni vzťahom a teda bráni to láske. Tam, kde je klamstvo, niet lásky. Nemôže tam byť láska. A keď hovoríme o komunikácii medzi ľuďmi, nemyslíme len na slová, ale aj na gestá, postoje a dokonca i mlčanie a neprítomnosť. Človek vypovedá všetkým tým, čím je a čo koná. My všetci komunikujeme, neustále. Všetci žijeme komunikujúc a  neustále sme na vážkach medzi pravdou a klamstvom.

Čo to však znamená hovoriť pravdu? Znamená to, že sme úprimní? Alebo presní? V skutočnosti toto nestačí, pretože môžeme byť úprimne v omyle alebo môžeme byť presní do detailov, avšak nechápať zmysel celku. Niekedy sa ospravedlňujeme hovoriac: „Veď som povedal to, čo som cítil!“ To áno, avšak zabsolutizoval si tvoj uhol pohľadu. Alebo: „Len som povedal pravdu!“ Možno áno, avšak prezradil si osobné či dôverné skutočnosti. Koľké klebety ničia jednotu pre nevhodnosť či nedostatok jemnocitu!
Ba viac, klebety zabíjajú, a toto povedal apoštol Jakub vo svojom Liste. Ohovárač či klebetnica sú ľudia, ktorí zabíjajú – zabíjajú druhých, pretože jazyk zabíja ako nôž! Pozor na to! Ten či tá, kto ohovára, je teroristom, pretože svojím jazykom vrhá bombu a odchádza preč a vec, ktorú hovorí, táto bomba, ktorú vrhá, ničí povesť druhého, no on si spokojne odchádza preč. Nezabudnite: ohovárať znamená zabíjať.

Nuž teda, čo je to pravda? Túto otázku položil Pilát práve vtedy, keď Ježiš pred ním uskutočňoval ôsme prikázanie (porov. Jn 18,38). Veď slová: «Nebudeš krivo svedčiť proti svojmu blížnemu» patria slovníku justície. Evanjeliá vrcholia v rozprávaní o Ježišovom utrpení, smrti a zmŕtvychvstaní – a je to rozprávanie o súdnom procese, o vykonaní rozsudku a o neslýchaných dôsledkoch.

Ježiš pri výsluchu pred Pilátom hovorí: «Ja som sa na to narodil a na to som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde» (Jn 18,37). A toto «svedectvo» Ježiš vydáva svojím utrpením a svojou smrťou. Evanjelista Marek hovorí, že «keď stotník, čo stál naproti nemu, videl, ako vykríkol a skonal, povedal: „Tento človek bol naozaj Boží Syn!» (15,39). Áno, pretože bol rýdzi, koherentný: spôsobom, akým zomrel, Ježiš zjavuje Otca, jeho milosrdnú a vernú lásku.

Pravda nachádza svoju plnú realizáciu v samotnej osobe Ježiša (porov. Jn 14,6), v jeho spôsobe života a umierania – ovocí jeho vzťahu s Otcom. Tento život ako Božie deti on, zmŕtvychvstalý, darúva aj nám, posielajúc Ducha Svätého, ktorý je Duchom pravdy a ktorý nášmu srdcu dosvedčuje, že Boh je naším Otcom (porov. Rim 8,16).

V každom svojom čine človek potvrdzuje či neguje túto pravdu. Od malých každodenných situácií až po tie najnáročnejšie rozhodnutia. Je to však vždy tá istá logika – tá, ktorej nás učia rodičia a starí rodičia vtedy, keď nám hovoria, aby sme nehovorili klamstvá. Je to tá istá logika.

Položme si otázku: akú pravdu dosvedčujú skutky nás kresťanov, naše slová, naše rozhodnutia? Každý sa môže spytovať sám seba: dosvedčujem pravdu, alebo som viac-menej klamár prezlečený za pravdivého? Každý z nás nech si položí túto otázku. My kresťania nie sme mužovia a ženy, ktorý by boli výnimoční. Sme však synmi a dcérami nebeského Otca, ktorý je dobrý a nesklame nás a vkladá do našich sŕdc lásku k bratom.

Táto pravda sa vyjadruje nie tak rečnením, ako skôr spôsobom bytia, je spôsobom života a vidieť ju v každom jednotlivom skutku (porov. Jak 2,18). Tento muž je pravdivým mužom, táto žena je pravdivou ženou – je to vidieť. Prečo je to tak aj bez toho, že by otvorili ústa? Lebo sa správajú ako pravdiví. Hovoria pravdu, konajú s pravdou. Je to pekný spôsob, ako máme žiť.

Pravda je úžasným zjavením Boha, jeho tváre Otca a jeho bezhraničnej lásky. Táto pravda zodpovedá ľudskému rozumu, avšak nekonečne ho prevyšuje, pretože je darom, ktorý zostúpil na zem vtelený v ukrižovanom a zmŕtvychvstalom Kristovi. Je viditeľná v tom, kto k nej patrí a prejavuje postoje, ktoré sú jej vlastné.

Nevysloviť krivé svedectvo znamená žiť ako deti Boha, ktorý nikdy, nikdy nepoprie sám seba, nikdy nehovorí klamstvá. Znamená to žiť ako Božie deti, nechávajúc v každom skutku vyniknúť tú veľkú pravdu, že Boh je Otec a môžeme mu dôverovať. Spolieham sa na Boha – toto je tá veľká pravda. A z našej dôvery v Boha, ktorý je Otcom a miluje ma, miluje nás, sa rodí moja pravda a to, že som pravdivý a nie klamár.

Preložila: Slovenská redakcia VR