Vatikán 9. novembra 2017 (HSP/kath.net/Foto:TASR/AP-Andrew Medichini)
Kardinál Gerhard L. Müller bránil pápeža Františka pred obvineniami z herézy.
O heréze možno hovoriť iba ak „katolík tvrdohlavo popiera zjavenú a Cirkvou ako záväznú predkladanú pravdu viery“, ako vysvetlil bývalý prefekt Kongregácie pre náuku viery pre noviny „Passauer Neue Presse“ (PNP). Dokáže si to síce aj u pápežov a biskupov predstaviť, ako pripustil, no na to by museli veriacim predložiť náuku s najvyššou záväznou autoritou, aby v ňu verili. A síce náuku v rozpore s Božím slovom vo Svätom písme, s apoštolskou tradíciou, ako aj s doterajšími dogmatickými rozhodnutiami ekumenických koncilov. Toto nepochybne nie je prípad „Amoris laetitia“.
Kardinál Müller sa to dokonca pokúšal dokázať detailne s poukazom na záväzné princípy interpretácie vieroučných textov:
„Pápež František nikdy nechcel otriasť základmi katolíckej viery a nechce ani Kristovu náuku modernizovať, akoby bola zastaraná. Je to trestuhodná ľahkomyseľnosť voči spáse duší takými heslami argumentovať.“
Müller k „Amoris laetitia“ povedal, že v tých málo sporných pasážach ide o to pastoračne stáť pri ľuďoch v ťažkej, často dokonca tragickej rodinnej situácii. Tu by mohlo stáť na konci aj úplné zmierenie s Bohom a Cirkvou vo sviatosti pokánia a po nej účasť na prijímaní.
Kardinál znova navrhol, aby sa poprední prívrženci oboch postojov stretli a pri vedeckom dialógu vypracovali spoločné pastoračné smernice.