Do pozície predsedu strany ste sa vrátili po desiatich rokoch. Toľko uplynulo od udalosti, kedy sa Demokratická strana (DS) pod vaším vedením zlúčila s SDKÚ. Tušili ste, že sa na takýto post niekedy môžete vrátiť?

Netušil a ani som to neplánoval. Zlúčenie DS s SDKÚ bol proces integrácie, ktorú pravica nesmierne potrebuje, dnes ešte viac ako kedykoľvek predtým. Myslel som si, že proces integrácie bude pokračovať, lebo by to bolo rozumné a správne. Ja to presadzujem celú svoju politickú kariéru. To, že sme založili novú stranu, bolo vynútené. Do poslednej chvíle som sa snažil, aby sme išli do volieb v nejakom zoskupení spoločne. Žiaľ, nestalo sa.

Príbeh DS ako samostatnej strany nebol nikdy vo voľbách príliš úspešný, nech už ste ju viedli vy alebo vaši predchodcovia. Trúfate si túto smolu prelomiť?

Aj keď je to pravda z hľadiska percentuálneho výsledku, tak v DS sa vždy rodili veľmi dobré programové myšlienky, ktoré našli uplatnenie najmä počas druhej Dzurindovej vlády. Prínos DS je štátnický. Pomohla vzniknúť druhej Dzurindovej vláde. Súčasný projekt staviame na dlhé obdobie, nie pre tieto voľby. Rozhodli sme sa to urobiť ešte pred voľbami, aby sme urýchlili vytvorenie značky, štruktúr a straníckej základne.

Prečo politik, ktorý týždne venoval presviedčaniu kolegov o predvolebnom spojení, napokon prispeje k ďalšej fragmentácii pravice tým, že založí novú stranu?

Je to paradoxné len na prvý pohľad. Dôvodom je, že ani jedna zo súčasných stredopravých strán nepovažuje spájanie za pozitívnu vec, čo je pre mňa šokujúce. Ja ho naopak považujem za jediné rozumné, čo pravica môže urobiť. Sme jediná strana, ktorá považuje integráciu a spoluprácu za svoju prioritu. Bez toho pravica nikdy nebude úspešná. Pochopila to ľavica, pochopil to Robert Fico, ktorý integroval ľavicu.

Pôvodne ste sa chceli volať DS-SDKÚ. Napokon ste išli cestou premenovania strany Prosperita Slovenska na Demokrati Slovenska – Ľudo Kaník. Čo je to za nápad dávať si meno do názvu strany? Z kandidujúcich strán to okrem vás urobil ešte Boris Kollár a Marián Kotleba.

Vznikli sme týždeň pred odovzdávaním kandidátok. Je jasné, že takto nie je šanca, aby meno strany bolo dostatočne známe. Moje meno je známe, či už pozitívne alebo negatívne. Je to len semafor pre voličov, aby vedeli, čo majú za tou stranou hľadať. A je to len dočasné, do volieb, potom sa názov zmení na Demokrati Slovenka.

V roku 2002, keď ste DS viedli, sa táto strana vzhľadom na preferencie pred voľbami rozhodla vzdať kandidatúry, aby neprepadli hlasy a podporili ste SDKÚ. Pripúšťate podobný scenár aj teraz?

Bol to štátnický krok, ktorý dokumentuje, že ja som neuvažoval, čo je výhodné pre mňa a stranu, ale pre krajinu. Vtedy bolo dôležité nastoliť reformný kurz a tento cieľ sa dosiahol práve preto, lebo sme pomohli SDKÚ. Keby sme teraz opäť stáli pred takouto otázkou, že naše hlasy môžu rozhodnúť a Slovensko sa opäť vydá na takúto cestu, nezaváhame. Otázne je, či je teraz takáto situácia, či máme komu tie hlasy odovzdať. Musím, žiaľ, povedať, že som veľmi skeptický. Väčšina tzv. opozičných strán súťaží, kto si s Ficom ľahne po voľbách do svadobnej postele. S OĽaNO, SaS a NOVA sme mohli vytvoriť relatívne silné zoskupenie, ale prečo to neurobili a uprednostnili izoláciu? Výsledkom je, že tieto strany sú na hrane zvoliteľnosti. Rozhodli sa nezodpovedne. V prospech akej vízie sa máme vzdať kandidatúry? Prví kolaborujú so Smerom, druhí sa tak uzavreli do seba, že sa vyraďujú z politickej súťaže.

V SDKÚ-DS ste spomedzi jej poslancov zotrvali po boku Pavla Freša napriek nespokojnosti s pomermi najdlhšie. Prečo?

Niesol som za stranu oveľa väčší diel zodpovednosti ako Pavol Frešo. Ja som priniesol do SDKÚ stranu, polovicu názvu. Osud tohto projektu mi ležal na srdci a som sklamaný, ako to s SDKÚ-DS vinou Pavla Freša dopadlo. Snažil som sa o vnútornú obrodu.

Zlé jazyky hovoria, že ste v SDKÚ-DS zostali tak dlho len preto, lebo sa vám nedarilo dohodnúť sa so žiadnou inou stranou.

Zlé jazyky vždy niečo hovoria. Mojím cieľom nebolo preskočiť na inú loďku a doplávať s ňou do parlamentu, ale spolu s našimi ľuďmi pomôcť k úspechu vo voľbách.

Čo sa v SDKÚ-DS strane pokazilo, že to došlo až takto ďaleko?

Všetko. SDKÚ-DS sa vydala na zlú cestu a dnes je to tajná pobočka Smeru-SD. Všetky indície svedčia o tom, že je aj financovaná z rovnakých zdrojov. Nemyslím si, že existujú iní sponzori, ktorí by v takom veľkom rozsahu financovali jedno alebo dvojpercentnú stranu, ako je to v prípade SDKÚ-DS.

V roku 2012, keď sa Frešo stal predsedom SDKÚ-DS, tak vaším kandidátom nebol, vy ste podporovali Luciu Žitňanskú. V minulosti ste však boli tím, Frešo bol podpredsedom DS, keď ste ju viedli. Čo sa zmenilo?

Ako podpredseda bol poverovaný technickými úlohami. Bol veľmi snaživý, pracovitý, chcel sa dostať čo najvyššie. Potom si ho vybral Mikuláš Dzurinda na kandidátku a začala sa jeho politická cesta.

Hlavne koncom volebného obdobia ste sa začali angažovať v presadzovaní myšlienky spolupráce vašej platformy v SDKÚ-DS a pravicových strán, najmä tých, ktoré sa pohybujú na hranici zvoliteľnosti. K niektorým spojeniam došlo, ale bez vás. Ako si to vysvetľujete?

Zavládlo u nich presvedčenie, že spojenie škodí. Keď sa spájajú dvaja, ako OĽaNO a NOVA, tie riziká sú najväčšie. Ale keď sa spájajú traja či štyria, tak sa hrany viac obrusujú a riedia sa prípadné rozpory medzi voličskými základňami. Hľadali sa dôvody, prečo sa to nedá.

V novembri ste sa vyjadrili, že ak nedôjde k spojeniu pravicových síl, výsledok volieb bude zlý. K spojeniu nedošlo, čo teda čakáte 5. marca?

Zlý výsledok. Pre pravicu to budú neúspešné voľby. Môže to byť ešte horšie, ako debakel v roku 2012. Neexistuje žiaden náhradník bývalej SDKÚ-DS a voliči nemajú koho voliť.

Kam sa Slovensko posunulo za posledné štyri roky?

Vzďaľuje sa od princípov liberálnej demokracie západného typu, posúva sa k východnému oligarchickému chápaniu demokracie. Oslabili sa kontrolné inštitúty, ktoré majú nezávisle limitovať moc politikov a nedovoliť, aby demokracia bola nadvládou väčšiny nad menšinou. Vládna moc čoraz prepracovanejšie a nezakrytejšie vníma politiku len ako nástroj biznisu pre seba a svojich ľudí. Upustilo sa od snahy meniť Slovensko k lepšiemu, žiadne reformy sa neuskutočnili. Ekonomicky spomaľujeme a zaostávame. Vláda sa hrdí dobrými ekonomickými výsledkami, ale je to len plávanie na vlne, na ktorej ide celá Európa, akurát rýchlejšie ako my.

Ste opozičný politik, ale všetko bolo zlé?

Určite sa nájdu aj parciálne úspechy, ale sú to len drobnosti. Spomeniem jednu. Ukázalo sa a už to akceptuje aj vládny Smer-SD, že druhý pilier je jediná odpoveď na problémy dôchodkového systému. Po štvornásobnom pokuse o jeho likvidovanie došlo k zmiereniu sa s tým, že aj keď systém vytvoril Kaník, nič lepšie nemáme. Aj Smer sa už podpísal pod jeho pokračovanie, čo je pozitívne.

Čo sú teda najväčšie problémy tejto krajiny?

Vysoké odvodové zaťaženie práce, vysoké daňové zaťaženie podnikateľského sektora a obyvateľstva, zaostalé a zdecimované zdravotníctvo, dlhodobo podfinancované školstvo a zle nastavený sociálny systém.

Máte recept na ich vyriešenie?

Áno. Prinášame veľmi zásadnú reformu odvodov a daní, ktorá by znamenala zníženie odvodov o 17,61 percentuálneho bodu. Je to zníženie o 10,61 v sociálnej oblasti a o sedem percentuálnych bodov v zdravotných odvodoch. Nedošlo by ale k výpadku verejných zdrojov v sociálnej oblasti, ten by bol nahradený iným spôsobom zdaňovania, tzv. mikrodaňou, ktorá popri tom, že vykryje výrazné zníženie odvodov, mení redistribúciu bohatstva v spoločnosti smerom k strednej a nižšej triede. Je aj odpoveďou na globálny problém nespravodlivého rozdelenia príjmov. Pri zdravotných odvodoch chceme dosiahnuť ich zníženie jednoduchou zmenou: dnes sa štát správa ako príživník, pretože platí za svojich poistencov 4,16 percenta, pričom ostaných, ktorí pracujú, núti platiť 14 percent. Keby sme zrovnali ich povinnosti, stačí, aby všetci platili 7 percent.

A čo so zdravotníctvom ako takým?

Je potrebné zmeniť spôsob financovania zdravotných poisťovní tak, aby ich odmena bola pevne stanovená percentuálnou časťou a pokryla by náklady a zisk. Žiadne iné dosahovanie zisku by nebolo možné a do zdravotnej starostlivosti by tak išlo viac peňazí. Predraženým nákupom v zdravotníctve zase chceme zabrániť tak, že ÚVO bude referencovať pri každom verejnom obstarávaní obstarávané tovary či služby, a tým pádom by nebolo možné uletieť o 100 či 200 percent.

Stovky sestier podali výpovede pre nespokojnosť s ich platovým ohodnotením, časť učiteľov zase pre nepokojnosť s platmi štrajkovala. Rozumiete ich požiadavkám?

Áno. Zmeny v odvodoch a daniach, ktoré som popísal, by znamenali aj nárast platov sestier. Učitelia sú obdobná situácia. Logicky im došla trpezlivosť a my hovoríme, že v priebehu nasledujúcich štyroch rokov treba zvýšiť platy učiteľov o sto percent. Je to možné, nie je to populizmus, len si treba povedať, že je to priorita. Školstvo potrebuje stabilitu a koncepciu minimálne na sedem rokov. Treba však kriticky priznať, že ani v rokoch Dzurindovej vlády neboli učitelia prioritou. Malo to svoje dôvody. Prvá vláda nastúpila po Mečiarovi, kedy bolo Slovensko hospodársky zdevastované a bolo ho treba zachraňovať. Počas druhej vlády vznikol projekt Minerva, ale v 2006 prišiel Fico a už sa nič z toho nerealizovalo.

Vláda sa pochválila zlepšujúcimi sa číslami pri nezamestnanosti. Môžete ju za to ako bývalý minister práce pochváliť?

Nie. Tešíme sa aj my, že nezamestnanosť klesá, ale je to pomalšie, ako v okolitých krajinách. Keď som bol ministrom ja, klesala najrýchlejšie v porovnaní so susedmi. Teraz je pokles dosahovaný z veľkej časti rôznymi administratívnymi opatreniami a presúvaním ľudí z jednej kolónky do druhej. Z veľkej časti je to maskovanie a marketing.

Súčasťou predvolebnej kampane sa stala aj téma utečencov. Je to problém, ktorý trápi Slovensko?

Slovensko je súčasťou Európy. Nemôžeme sa preto z toho vyzuť. Táto situácia ohrozuje aj Európu aj západnú civilizáciu. Je to problém na ktorý Európa nereaguje správne, rozpadá sa nám Schengen pred očami. Európski politici spia sladkým spánkom a neprichádzajú riešenia, ktoré by to mohli zachrániť. Nepomôžu nám ploty vo vnútri Schengenu, potrebujeme silný val na vonkajšej hranici EÚ a tam zachytávať utečencov, umiestňovať a preverovať ich v záchytných táboroch.

Cítite sa v tejto krajine bezpečne?

Cítim sa bezpečne, a tak sa môžu cítiť aj občania. To ale môže pominúť, ak by sme nedokázali zvládnuť túto situáciu. Nesmieme byť pasívni ani naivní.

Prečo by mal občan voliť práve vás a vašu stranu?

Lebo prinášame naozaj zásadné a dobré reformy, ktoré krajina potrebuje a ktoré ju vrátia na pozíciu tatranského tigra. Znamenajú rast miezd, zlepšenie podnikateľského prostredia a zníženie nákladov zamestnávateľov. Sme poctivá pravicová strana, ktorá sa za to nehanbí, hájime záujmy strednej triedy, naša pravicová politika je priateľská k občanom a zamestnancom a zamestnávateľom. Našou cestou, ako dosiahnuť všetky tieto ciele, je spolupráca na báze dôvery a kompetencie.

Aký volebný výsledok pri tejto svojej ponuke očakávate?

Je to na ľuďoch. Urobíme všetko pre to, aby sme tieto myšlienky k ľuďom dostali.

Vymenujte priority, na ktorých budete trvať, ak by ste mali možnosť rokovať o vstupe do vlády.

Väčšina z našich programových vecí by nenarazila na odpor. Prečo by sa niekto bránil takýmto návrhom? To nie sú žiadne úlety, je to v prospech všetkých a dá sa to vypočítať.

Avizovali ste, že nemáte k dispozícii žiaden závratný rozpočet, volebnú kauciu ste zložili z vlastného vrecka. Ako zvládate kampaň?

Horko-ťažko, máme s tým veľké problémy. Máme nedostatok financií, sponzori pre začínajúcu stranu nie sú žiadni. Financujeme kampaň z vlastných zdrojov, je preto veľmi skromná, prebieha hlavne cez online marketing. Celkovú sumu odhadujem do 50.000 eur.