Bratislava 18. marca 2019 (HSP/Foto:Vlado Bálint)

Prinášame vám rozhovor s kandidátom na poslanca do EP strany NAJ Vladom Bálintom

Spisovateľ, dramatik, hudobný skladateľ, básnik, fotograf, kulturológ, režisér, pedagóg… Renesančný človek. V čom sa cítite najviac doma?

Najviac doma sa cítim v sebe (úsmev). Tam som doma. Mám tam obrazy, police s knihami, hrá tam hudba. Panuje tam poriadok. V sebe by človek mal mať systém, v ktorom všetko do seba zapadá a kde nevyčnievajú ostré hrany. Žiť so sebou sa človek musí naučiť. A keď sa to jedného dňa naučí, môže napísať knižku, zložiť hudbu, vytvoriť obrazy, divadelné hry a popri tom niekomu, kto o to stojí, odovzdať kúsok z toho, čo sa naučil.

Narodili ste sa v Michalovciach, žijete v Košiciach. Je to pravda, že v Košiciach žijú zaujímaví ľudia?

Je tu veľmi veľa zaujímavých ľudí. Podobne ako aj v iných mestách a obciach na Slovensku. V Košiciach je to možno občas viditeľnejšie, pretože keď vidíte ľudí prechádzať okolo dómu, mnohí z nich majú užasnutý výraz. Hútate, čo ich tak prekvapuje. Či výška katedrálnej veže, alebo zistenie, že nebo nad ich hlavami je naozaj modré. Mnohí z nich na to totiž už dávno zabudli…

Ste nominovaný ako kandidát do EP. Účasť v predchádzajúcich voľbách bola nízka. Čím chcete osloviť slovenského voliča?

Môj úmysel je jednoduchý. Budem hájiť záujem Slovenska. Našej krajiny, našich lesov, našej vody, nášho vzduchu, našej krásnej reči, našich prekrásnych dievčat, žien, matiek, našich detí, našich rodičov a našich predkov. Stojím na strane tých, čo túžia žiť doma so svojimi rodinami, chcú mať veľa detí, priateľov, prácu, ktorá ich napĺňa, a pocit, že život je krásny a má zmysel, pretože náš domov je pre nás všetkých stredom sveta. Zdá sa, že súčasný život je niekedy zamotaný… Môj úmysel je toto klbko pomôcť rozmotať.

Ako by ste využili svoj vplyv ako zvolený poslanec do EP?

Mať vplyv je obrovská zodpovednosť. Jeden človek alebo skupina ľudí musí zvážiť, ako tento vplyv použije… Ako zvolený poslanec by som pokladal za dôležité a užitočné podporovať tvorivé sily nášho národa. Podporoval by som ľudí, ktorí majú chuť tvoriť, sú invenční a vytrvalí. V každej oblasti. A zároveň by som ich chcel inšpirovať a tvorbou viesť k pocitu zodpovednosti za seba a svoje činy.

Je to netradičný pohľad. Ako by ste prispeli k zlepšeniu života našej spoločnosti?

Už som to vlastne naznačil. Každý z nás má možnosť voľby. A voľbu, samozrejme, slobodne napĺňa. Rozhodne sa, takpovediac, medzi modrou a červenou pilulkou. Spoločenský zlepšovák vlastne neexistuje, pokiaľ jedinec za seba nenesie zodpovednosť… Ale v skutočnosti je všetko omnoho jednoduchšie a, našťastie, každý deň možno začať odznova. Nič nie je stratené, keď sa nestratíme my. Dynamika života je nám neustále pripomínaná prírodnými cyklami a je načase, aby sme si uvedomili, že nie my sme vytvorili zázrak vôkol seba, ale my sme povinní tento zázrak chrániť.

Skúste si predstaviť, ako stojíte nohami na zemi, vzlietnete, vzďaľujete sa, až vidíte Zem ako guľku… Tam zostali všetci a všetko. Nemáte peniaze, nemáte konexie… Tu sa o vás nikto nepostará, nebudete mať právnika… Ten je na tom podobne ako vy… Zostali ste len vy a vaše skutky. Zodpovednosť za seba v skutočnosti vytvára našu, vašu, moju budúcnosť.

„Zabudni na to, čo vieš. Spomeň si na to, čo cítiš.“ Veta z Vašej knižky CIRCUMSPECTATE naznačuje, že v európskom parlamente to nebudete mať jednoduché. Prostredie EP je vraj príliš racionálne, pravidlá určuje takpovediac „eurokalkulačka“. Národné alebo podobné prvky nie sú na bežnom poriadku.

Myslím, že to nie je až také zlé. Eurosvet je plný osobností so zmyslom pre národ, rodinu a zmyslom pre humor, ktorým dokážu príjemne prekvapiť. Je plný cítiacich jedincov, ktorí racionalitu kombinujú s emóciou. Keby to tak jedného dňa nebolo, o čom silne pochybujem, kolorit jednotlivých krajín by sa začal vytrácať. Neboli by holandské veterné mlyny, tulipány, belgická čokoláda, české pivo, slovenská bryndza, maďarské halászlé a podobne, čo Európu, popri iných významných veciach, definuje a robí ju krásnou, originálnou… Jednoducho, nie je možné zmiešať všetko dokopy a, ako ste povedali, len „kalkulovať“. Veď predsa aj ten, čo drží kalkulačku, je len človek so svojím rozumom a emóciami. Zoberme si príklad z človeka sediaceho na konári. Je mu „dobre“. Vezme tú svoju kalkulačku a vypočíta, že haluz, na ktorej sedí, môže parádne predať. Vezme pílku a… ešte parádnejšie si to odnesie. Potom mu dobre nebude. Všetko môže ísť niekedy nabok. Iba zdravý rozum nikdy.

Aký je váš názor na takzvané eurohujerstvo?

Pred rokom ´89 to asi bolo podobné. Hujerstvo vtedy malo inú podobu. Zmenili sa však okolnosti, „hujerovia“ sa preformátovali a život ide ďalej. Bolo to tak, zdá sa, vždy. Poukazovať na to je asi vždy módne, hujer ukazuje na hujera, stále dookola… Hra, ktorá je akceptovaná a nemusí predstavovať problém. Oveľa väčší problém však môže nastať, keď podobní jedinci začnú dúchať do pahreby. Obávam sa, že potom by sme boli opálení všetci… A to by bola naša spoločne premárnená šanca dostať sa do neba (úsmev). No a… kto by tam nechcel?

Ste nominovaný stranou NAJ. Strana NAJ je, zatiaľ, malá. Otvorila však veľkú tému. Zaujímavou myšlienkou zdaniť boháčov a odstrániť tak chudobu. Na Slovensku žije na hranici chudoby veľa občanov. V Taliansku vraj 5 miliónov, v celej EÚ až 100 miliónov ľudí.  Pápež Pavol VI. to ale pred desiatkami rokov navrhoval tiež. Ignorovali ho. Trúfali by ste si v europarlamente navrhnúť niečo v podobnom duchu?

Všetci poznajú staré predvolebné prehlásenie: „Nikto vám nemôže sľúbiť viac ako ja!“ Ak všetci ignorovali svätého pápeža Pavla VI., je pomerne vysoký predpoklad, že budú ignorovať aj mňa. Vývoj vo svete však naznačuje, že cesta k odbúraniu chudoby je cestou k nevytváraniu chudoby a konečnému realizovaniu akéhosi všeobecného odpustenia dlhov a uvoľnenia záchranného balíka pre ľudstvo… Takto sa dá nájsť spoločná reč aj s tými, čo majú fabriky, a s tými, ktorí tam môžu pracovať… Pokiaľ však ľudskú pracovnú silu úplne nenahradia roboty…  Potom sa ale pridám k pápežovi (úsmev).

Máme, podľa vás, povinnosť prijať imigrantov z chudobnejších štátov? Pápež František sa vyjadril, že iba toľkých, koľkých je krajina schopná integrovať.

Táto téma je, zdá sa, zodpovedaná. To, že nepočuť odpovede, neznamená, že nie sú. Poviem to takto: Kto má oči, nech vidí. Súhlasím s pápežom Františkom… Apropo, integrácia nie je jednoduchá vec… A František to bezpochyby vie veľmi dobre. Charita sa vo svete a konkrétne v Európe poskytuje bežne, avšak pochybujem, aby sa ten, čo má enormne viac, delil so svojím majetkom s tými, čo nemajú nič, aby im dal svoje domy a podobne. Systém integrácie je zložitým socio-ekonomicko-kultúrnym procesom, ktorý musí byť vykonaný zodpovedne a bez precedensov. Tu, ako aj všade inde, zasa rozhodne logika a zdravý rozum. Kto má uši, nech počuje.

Práve prebiehajú voľby prezidenta. Ako hodnotíte súčasného, odchádzajúceho prezidenta, a kto a prečo by sa mal stať naším novým prezidentom?

Hodnotiť pána prezidenta mi neprináleží. Ľudia vo svojich životoch obliekajú rôzne kostýmy a hrajú rôzne roly. Ako divadelník však viem, že podstatné je to, či je rola zahratá dobre. Vtedy diváci tlieskajú. Alebo netlieskajú a chcú nazad vstupné (úsmev). Alebo sú aj takí, aj onakí. Uvidíme na konci predstavenia, ako sa hovorí… Naším ďalším prezidentom by sa mala stať osoba, človek, ktorý si ctí zázrak stvorenia, morálku a prijaté právo. Ktorý do „batôžka“ naloží to, čo tu nepatrí, a z batôžka vyberie to, čo tu patrí. Prezident sa stará o svoju krajinu ako dobrý záhradník o sad, miluje svojich ľudí ako dobrý kráľ a za svoj národ dá všetko, čo má. Lebo národ si ho vybral. T. G. Masaryk túto tradíciu začal a za Slovensko, síce nie ako prezident, M. R. Štefánik život položil. Vážim si ich.

Vaša tvorivá činnosť  je na: vydavatelstvo-bioba.webnode.sk Na čom teraz pracujete?

V súčasnosti pracujem na hudobnom albume s pracovným názvom Obrázky z Abova a Zemplína. Je to v poradí môj piaty album filmovej epickej hudby. Zároveň mám rozpracovanú novelu a ďalšiu divadelnú hru, v poradí šiestu. Priebežne dopĺňam kolekciu panoramatických fotografických obrazov našej krajiny a hradov. A, čo je najdôležitejšie, teším sa zo života a priazne stvorenia s mojou krásnou, dobrou ženou a našimi deťmi.

Prajeme vám veľa úspechov, pevné zdravie a v eurovoľbách v máji Vám držíme palce.

Palce mi držať nemusíte, stačí, keď mi dáte svoj hlas (úsmev). Ďakujem.