Môj profil 
Predplatné
Desať rokov po vstupe Slovenska sa podľa ministra Schengen zmenil z odbornej na politickú záležitosť. “Nevstúpenie Rumunska a Bulharska do schengenského priestoru je čisto politickou otázkou, lebo technicky spĺňajú všetky kritériá,” odôvodnil pre médiá s tým, že vstup balkánskych krajín by umožnil zintegrovať schengenský priestor, keď Grécko je osamoteným ostrovom.
Politickou otázkou je podľa Kaliňáka aj zavedenie kontrol na vnútorných hraniciach viacerými členskými štátmi EÚ. “Nemá to žiadne efektívne opodstatnenie, keďže zelená hranica je naďalej voľná, a teda ide len o nejaký politický symbol, že na hraniciach sme a že to strážime a to si myslím, že je zlé rozhodnutie, pretože je to cesta späť, cesta k rozbitiu Schengenu,” domnieva sa.
Slovensko preto podľa slov Kaliňáka bojuje proti zavádzaniu vnútorných kontrol bez adekvátnych dôvodov. “Pokiaľ v roku 2007 nás ťahali západné krajiny, aby nám pomohli dostať sa do elitného klubu, tak dnes je to na východoeurópskych krajinách, aby sme kvalitne dokázali ustrážiť východnú hranicu, odkiaľ hrozí najväčšie nebezpečenstvo nelegálnej migrácie a presvedčili tak našich západných susedov, že Schengen je dôležitý a má význam ho naďalej chrániť,” pomenoval najdôležitejšiu úlohu Slovenska v tejto súvislosti.
“Je potrebné pokračovať v technickom zabezpečení severného úseku našej časti schengenskej hranice, ktorý je veľmi členitý,” pomenoval najdôležitejšiu úlohu, ktorá stojí pred Úradom hraničnej a cudzineckej polície (ÚHCP) jeho riaditeľ Ladislav Csémi. Zlepšovať podľa neho však treba aj personálne zabezpečenie, a to nielen čo sa týka počtu, ale i odbornosti príslušníkov zabezpečujúcich ochranu schengenskej hranice.
Medzi úlohy ÚHCP však patrí aj navracanie osôb neoprávnene sa zdržujúcich na území EÚ do krajín ich pôvodu. “Toto bude jedna z najväčších výziev, aby sme v tomto pokračovali, teda v otázkach cudzineckej agendy vo vnútrozemí a v otázkach návratových operácií cudzincov, ktorí sa nelegálne zdržiavajú na našom území,” doplnil Csémi.
Okrem hodnotenia desaťročného členstva Slovenska v Schengene hovoria účastníci bratislavskej konferencie aj o výzvach, ktoré pred krajinou stoja. “Je to, samozrejme, o posilňovaní a zefektívňovaní ochrany vonkajších hraníc, ale zároveň má schengenský priestor aj potenciál na to, aby bolo umožnené ľuďom, ktorí potrebujú ochranu, dostať sa legálnym spôsobom na územie EÚ, aby neboli odkázaní na nelegálne spôsoby,” povedala vedúca Úradu IOM SR Zuzana Vatráľová.
Riešenie Vatráľová vidí v zavedení humanitárnych víz pre ľudí, ktorí utekajú pred násilím alebo vojnou. Reformu schengenského vízového kódexu, ktorá o tom uvažovala, prerušila migračná kríza, na ktorú Európska únia reagovala reštriktívnymi opatreniami, pripomenula. “V súčasnosti existujú pre utečencov utekajúcich pred vojnou presídľovacie programy, ktoré vzhľadom na svoju kapacitu nepostačujú,” upozornila. “Bolo by určite veľmi dobré, ak by sa Slovensko podieľalo aj na presídľovaní a aj na relokáciách, ktoré ešte stále prebiehajú,” doplnila Vatráľová.
