Kaliňák ozrejmil, že už predložený návrh zákona má zadefinovať systém ochrany ľudí pri výkone ich povolania, pri opozičných aj koaličných ústavných činiteľoch, ale aj odstrániť najväčšie riziká pnutia, napríklad vzájomné narúšanie prípadných zhromaždení. Pri deeskalácii napätia považuje za dôležité aj odstránenie zamieňania si verejného lynču s protestami. „Protestuje sa kvôli práci, výkonu, tak pred ministerstvami, príslušnými úradmi. To je priestor, kde sa má prejavovať nesúhlas,“ podčiarkol.

Jedna z vecí, ktorá by sa mohla upraviť, sa týka pokút pre obce pri zhromaždeniach. Navrhované ustanovenia mali podľa neho prispieť k tomu, aby sa brali vážne napríklad výzvy polície. Odmieta, že by bolo účelom zakazovanie zhromaždení. „Je dosť pravdepodobné, že v druhom čítaní prejde aj toto opatrenie určitou zmenou,“ povedal minister. Problém podľa neho nenastane ani pri fabrikách či skládkach. „Tam majú záujem hlavne obyvatelia zóny,“ doplnil s tým, že v takýchto prípadoch je predpoklad súhlasu obyvateľov so zhromaždením.

Kaliňák tiež avizoval, že v septembri alebo októbri pribudnú zrejme aj ďalšie zmeny v súvislosti s atentátom. Týkať by sa mohli niektorých otázok slobody prejavu či práva na odpoveď a ochrany osobnosti. Má ísť o nastavenie hraníc fungovania v slušnej spoločnosti. „Nie je možné, aby niekto mal výhodu silového postavenia,“ podotkol s tým, že nemožno zverejniť akúkoľvek informáciu bez toho, aby mala dotknutá strana možnosť sa brániť. Minister očakáva, že k týmto zmenám bude širšia diskusia a nepôjdu skráteným legislatívnym konaním.

Opozícia nesúhlasí so skráteným legislatívnym konaním

Opozícia namieta skrátené legislatívne konanie k tzv. lex atentát, návrhu vládnych zmien v súvislosti s bezpečnostnou situáciou po atentáte na premiéra Roberta Fica (Smer-SD). Apeluje na riadny legislatívny proces a diskusiu. Vyplýva to z utorkových vyjadrení poslancov počas diskusie v pléne Národnej rady (NR) SR.

Zuzana Mesterová (PS) si myslí, že nie sú splnené požiadavky na skrátené konanie a dôvody predkladateľa označila za domnelé a neodrážajúce skutočnú situáciu. Tvrdí, že aj súčasná legislatíva umožňuje poskytnúť ochranu všetkým verejným činiteľom, ktorým by hrozilo nebezpečenstvo. Nevidí preto dôvod na zmenu v zrýchlenom režime. Rovnako podľa nej podmienky nespĺňajú ani ustanovenia týkajúce sa obmedzenia práva na zhromažďovanie a ďalšie. Podotkla, že lepšie by bolo dať takejto citlivej veci priestor na riadnu diskusiu.

Mária Kolíková (SaS) taktiež spochybnila opodstatnenosť skráteného legislatívneho konania. Volá po diskusii o navrhovaných opatreniach. Viaceré v nej evokujú opatrenia pre policajný štát. Nesúhlasí s tým, aby sa ochrana prideľovala automaticky podľa funkcie, napríklad predsedom parlamentných strán. „Treba ju poskytnúť tým, ktorí ju potrebujú,“ myslí si. Poukázala aj na personálne kapacity úradu na ochranu ústavných činiteľov. V návrhu lex atentát jej chýba riešenie podstaty situácie v spoločnosti. Zle podľa nej funguje napríklad vyhľadávanie páchateľov vyhrážok. Naopak, doživotná renta podľa nej na zlepšenie bezpečnostnej situácie nikomu nepomôže. Zdôraznila tiež potrebu citlivého prístupu k zásahom do práva na zhromažďovanie.

Grendel pripomenul výhrady Súdnej rady SR

Klub hnutia Igora Matoviča návrh na skrátené legislatívne konanie nepodporí. Poslanec Gábor Grendel zdôvodnil, že viaceré ustanovenia nespĺňajú príslušné podmienky, napríklad doživotný plat pre premiéra Roberta Fica alebo doživotná ochranka. Uvítal by riadny legislatívny proces. Za sporné považuje v návrhu aj prideľovanie ochranky pre predstaviteľov opozičných strán. Podčiarkol, že aj dnes môže minister vnútra rozhodnúť o poskytnutí ochranky v prípade pocitu ohrozenia. Pripomenul tiež výhrady Súdnej rady SR.

Podľa lídra KDH Milana Majerského predložený zákon nerieši zvýšenú ochranu ústavných činiteľov. „Jednak preto, že ide v zrýchlenom legislatívnom procese, jednak preto, že nerieši podstatu veci,“ zdôvodnil. Vyzval vládu, aby návrh stiahla a apeloval na riadny legislatívny proces. Podotkol, že vyšetrovanie atentátu sa stále neuzavrelo. Návrh zákona podľa neho mal prísť až po došetrení prípadu a príslušnej expertíze. Neprekáža mu zámer zabezpečiť bývanie pre najvyšších ústavných činiteľov. Nebráni sa ani obmedzeniu zhromaždení pred obydliami politikov. Témou podľa neho môže byť aj renta, no nie v skrátenom konaní. V prípade jeho schválenia avizuje pozmeňovacie návrhy.

Do diskusie k lex atentát sa prihlásilo 11 rečníkov

Do diskusie k tzv. lex atentát sa v utorok podvečer prihlásilo 11 rečníkov písomne. Návrh vládnych zmien v súvislosti s bezpečnostnou situáciou na Slovensku po atentáte na premiéra Roberta Fica (Smer-SD) je aktuálne v prvom čítaní, poslanci sa mu venujú v zrýchlenom režime. V úvode diskusie predstavil návrh minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD).

Podľa rokovacieho poriadku môže písomne prihlásený poslanec rečniť maximálne 20 minút, ak je prihlásený za klub, tak pol hodiny. Zákonodarcovia môžu na jednotlivých rečníkov reagovať faktickými poznámkami, jedna môže trvať najviac dve minúty.

Po vystúpeniach písomne prihlásených poslancov bude množné sa prihlásiť do diskusie ešte ústne. Hocikedy môžu požiadať o slovo členovia vlády, premiér, podpredsedovia a predseda NR SR.

Prečítajte si tiež

• Vláda schválila návrh bezpečnostných opatrení lex atentát
• Súdna rada reaguje na lex atentát. Vláde adresuje jednoznačnú výzvu
• Žilinka adresoval podpredsedovi Národnej rady list s jasným apelom