Žilinka adresoval podpredsedovi Národnej rady list s jasným apelom

Generálny prokurátor upozornil na novelizačné články, ktoré sa týkajú zákona o Policajnom zbore, zákona o elektronických komunikáciách i Trestného zákona.

V prvom prípade poukázal na to, že navrhovaná právomoc policajta pri identifikácii osoby podozrivej zo spáchania priestupku prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby predstavuje neprimeraný zásah do základného práva na súkromný život.

„Podmienenie oprávnenia policajta predchádzajúcim súhlasom prokurátora nie je v súlade so zákonným postavením a pôsobnosťou prokurátora, pretože prokurátor nie je subjektom objasňovania priestupkov, ale až následne preskúmava zákonnosť postupov a rozhodnutí orgánov verejnej správy v konaní o priestupkoch,“ pridal Žilinka ďalšiu výhradu k uvedenej časti.

.

Problém vidí aj v zmene Trestného zákona, ktorou sa má neuhradenie peňažnej sankcie kvalifikovať ako trestný čin. „Nepovažujem ju za súladnú s princípom legality ani so zásadou subsidiarity a pomocnej úlohy trestného práva ako prostriedku ultima ratio,“ vysvetlil generálny prokurátor.

Zároveň vyslovil presvedčenie, že uvedené legislatívne zmeny poslanci Národnej rady SR neschvália.

Tzv. lex atentát schválila vláda 12. júna. Parlament má návrh na skrátené konanie a následne samotný návrh zákona v utorkovom popoludňajšom programe.

Prečítajte si tiež

• Vláda schválila návrh bezpečnostných opatrení lex atentát
• Súdna rada reaguje na lex atentát. Vláde adresuje jednoznačnú výzvu
• SAK nevidí dôvod na skrátené legislatívne konanie v prípade tzv. lex atentát