Juraj Hrabko: Tomáš Drucker zažil tri najťažšie týždne vo funkcii vo svojom živote

Bratislava 21. apríla 2018 (TASR/HSP/Foto: TASR-Martin Baumann)

Na otázku, či bola demisia ministra vnútra Tomáša Druckera (nominant Smer-SD) a následná žiadosť Tibora Gašpara o uvoľnenie z funkcie policajného prezidenta sofistikovanou politickou hrou, alebo len improvizáciou, odpovie až budúcnosť. Myslí si to publicista Juraj Hrabko. Pripomenul, že pravdou však je, že sa Drucker, voči ktorému za uplynulé dva roky vo funkcii ministra zdravotníctva prakticky nikto nevzniesol zásadnejšie námietky, zrazu ocitol doslova v paľbe medializovaných obvinení

“Pán Drucker prežil možno tri najťažšie týždne vo funkcii vo svojom živote. Prišiel o povesť krízového manažéra, prišiel o povesť slušného človeka, vytiahli sa veci s pozemkami, obchody jeho manželky a ak dodrží svoj sľub, príde aj o značnú čiastku peňazí. Ak som to správne zachytil, sľúbil vyrovnať sa s pôvodnou reštituentkou,” povedal v Tablet.TV Hrabko.

“Za dva roky v kresle ministra zdravotníctva nebolo nič. Za tri týždne v kresle ministra vnútra tlak, ktorý nezvládol,” dodal. Exminister Drucker sa rozhodol neodvolať z funkcie Tibora Gašpara, keďže nenašiel žiadne dôkazy o tom, že by boli obvinenia voči nemu pravdivé. Urobil to napriek tomu, že ulica žiadala Gašparov odchod. Demisiu namiesto toho podal sám minister Drucker.

“To, že ten boj vzdal, je z môjho pohľadu celkom pochopiteľné. Ale argumenty, ktoré použil, mne osobne veľmi nesedia. Minister nemusí predkladať žiadne dôvody, pre ktoré sa rozhodol odvolať policajného prezidenta. Jediný, kto ho potom môže „popoťahovať“ za to, ako sa rozhodol, je parlament. Respektíve, premiér môže dať návrh na jeho odvolanie,” reagoval Hrabko.

Upozornil, že Drucker bol do istej miery aj nominantom prezidenta Andreja Kisku, ktorý ho do funkcie presadil namiesto pôvodne navrhovaného Jozefa Ráža mladšieho. “Treba si uvedomiť, že je to aj vláda prezidenta Kisku, lebo zasahoval do personálneho výberu jej členov. Presnejšie by sa to dalo označiť ako dočasná vláda Andreja Kisku pod vedením Petra Pellegriniho,” poznamenal Hrabko.

Zároveň dodal, že bude zaujímavé sledovať, či tentoraz prezident navrhnutého kandidáta na ministra vnútra vymenuje, alebo tak odmietne urobiť. “Ústavný súd (ÚS) rozhodol, že je plne v kompetencii prezidenta či bude akceptovať návrh premiéra na vymenovanie nového ministra, alebo ho odmietne. To rozhodnutie stále platí, lebo sa odvtedy nič nezmenilo ani v rozhodnutí ÚS, ani v Ústave SR,” uviedol.

Rozhodnutie premiéra Petra Pellegriniho (Smer-SD), ktorý policajného prezidenta presvedčil, aby podal žiadosť o uvoľnenie z funkcie, Hrabko očakával. “Peter Pellegrini ako premiér ocenil Gašparove výsledky na poste prezidenta Policajného zboru, ale to neznamená, že ho ako zastupujúci minister nemohol zbaviť funkcie. Napokon sa to stalo a bolo to očakávané. Ja som očakával, že Peter Pellegrini presne toto urobí,” skonštatoval.

“Verejný funkcionár nemôže vystúpiť a povedať, že ak ho o to minister požiada, tak odíde. Minister ho nemá čo žiadať, má ho odvolať. V politike sú dôležité aj spôsoby, akými sa koná,” kritizoval Hrabko utorkovú (17.4.) tlačovú konferenciu Tibora Gašpara.

Chybou však podľa Hrabka bolo aj to, že predseda vlády o svojom pripravovanom kroku neinformoval koaličných partnerov. “Podľa môjho názoru by koaličných partnerov informovať mal. Pán Pellegrini sa za to Andrejovi Dankovi ospravedlnil. Do budúcnosti si na takéto veci bude musieť dávať pozor. Podľa môjho názoru sa vžil do funkcie ministra vnútra, riešil veci okamžite a minister vnútra nemusí volať koaličným predsedom, čo ide robiť vo svojom rezorte. Inak povedané, pán Pellegrini na tú chvíľu zabudol, že je koaličným premiérom,” poznamenal Hrabko.

“Alebo mal koaličných partnerov informovať predseda strany, Robert Fico. Aj preto sa ukazuje ako dôležité, aby Peter Pellegrini chodil na koaličné rady,” dodal.

Podľa prieskumu agentúry Median SK sa protestov zúčastňujú takmer výlučne voliči opozičných strán, je medzi nimi len malá časť priaznivcov SNS a de facto žiadni voliči Mosta–Híd či Smeru-SD. Za týchto okolností je pravdepodobné, že vôľou protestujúcich je najmä vymeniť aktuálne vládne strany za tie, ktoré preferujú, a odchod Tibora Gašpara z postu policajného prezidenta ich neuspokojí. Nedá sa podľa Hrabka vylúčiť ani to, že protesty budú v nejakej forme pokračovať až do parlamentných volieb, či už v riadnom alebo predčasnom termíne.

“Požiadavka na odchod Tibora Gašpara bola splnená, tak budú pokračovať v ďalších požiadavkách. Prepásli šancu vyvolať referendum o predčasných voľbách. Dnes je to agenda politických strán, ktorá nebude úspešná,” poznamenal na margo protestujúcich občanov.

Hrabko si myslí, že verejný funkcionár by mal odstúpiť aj v prípade, že je prekážkou dôveryhodnosti inštitúcie, ktorú zastupuje. To však podľa neho neznamená, že by sa mal nový minister vnútra rozhodovať na základe tlaku ulice. “Je to o jeho predstavách, ako chce riadiť celé ministerstvo vnútra, nie len Policajný zbor. Má sa vedieť rozhodnúť. A nie je dobré, ak za ministrom vnútra nestojí politiká strana, ktoré ho nominovala,” podotkol.

V diskusii sa Hrabko krátko vyjadril aj k útoku USA, Veľkej Británie a Francúzska na ciele spojené s výskumom či výrobou chemických zbraní v Sýrii. “Treba povedať na rovinu, že medzinárodné právo bolo porušené. Nebolo to po prvý krát. Ale vieme, aká je situácia v Bezpečnostnej rade OSN. Raz to vetuje jeden člen, inokedy druhý. Osobne nepochybujem o tom, že tam bol chemický útok. USA, Veľká Británia a Francúzsko reagovali bezprostredne, ale zodpovedne, lebo vopred informovali Rusko a tým sa vyhli ešte väčšej eskalácii napätia,” zhrnul Hrabko.

“Lebo, čo by sa stalo, ak by sa nestalo nič? Ani po tejto odvetnej akcii nie je zaručené, že už nikto chemické zbrane nepoužije. Ale ak to niekto spraví, či už tá alebo oná strana, musí vedieť, že za to príde odvetný krok,” tvrdí Hrabko. “To je podľa mňa správny postup a z tohto pohľadu bolo správne stanovisko ministerstva zahraničných vecí, aj predsedu vlády. Ak existujú pochybnosti o zahraničnopolitickej orientácii Slovenska, treba sa vrátiť k Programovému vyhláseniu vlády, kde je napísané, kam Slovensko patrí a kam chce patriť,” uzavrel.