Bratislava 23. september 2022 (Foto: TASR-Dano Veselský)
Analytik Juraj Draxler si všimol, ako sa internetom rozlieva vlna ironickej radosti nad tým, že nie všetci mladí ruskí muži chcú ísť na front, pričom sú aj takí, ktorí pred mobilizáciou utekajú
Je to prirodzené, nie každý súhlasí s vojnou, a možno niekto súhlasí, ale nechce riskovať život. Je to tak prakticky vždy a všade. Počas vojny vo Vietname americké úrady za dezertérov oficiálne vyhlásili dvesto tisíc ľudí. Polovica z nich sa vojne vyhla opustením krajiny.
Rovnaký fenomén pritom nie je záležitosťou výlučne dávnejšej histórie. Aj pred americkým útokom na Afganistan a Irak sa nemálo Američanov snažilo vyhnúť nasadeniu niekde v púšti Stredného východu.
Vojna je vždy tragédia. A zvlášť je to tragédia pre mladých mužov z jednej aj druhej strany. Ale tu namiesto empatie počuť nekonečný chechot. Sme svedkami nekonečnej chuti nad niečím sa vyškierať. A „zdieľať“ vtipné poznámky. Donekonečna.
Svoje rozčarovanie z tejto škodoradosti Juraj Draxler rozviedol v emotívnom statuse na sociálnej sieti, v ktorom uviedol:
“Nikdy som nikomu v škole neukradol desiatu, ale ospravedlňujem sa všetkým, ktorým sa tak stalo. Nikdy som nebil typického ‘vlezdoprdelku’, čo sa vždy hlásil a okrem toho súdružke učiteľke donášal na iných na iných. Ale ospravedlňujem sa všetkým, ktorých niekto za to zbil. Nebol som zlý na tých, čo sa dychtivo hlásili za nejakých funkcionárov, lebo ich do toho napríklad tlačili rodičia, hoci som mladých funkcionárov (pionierov, zväzákov, mladých libertariánov 90. rokov) väčšinou neznášal (aj keď boli aj takí, čo boli normálni). Ale ospravedlňujem sa aj tým, ktorých som sa tichým postojom dotkol a prispel k tomu, že z nich vyrástlo to, čo z nich vyrástlo.”
“Ospravedlňujem sa vám a prosím vás: nemstite sa celému svetu. Prestaňte byť zlobnými, akože vtipnými, ale v skutočnosti nesmierne žlčovitými, nepríjemnými ľuďmi. Skúste k tragédiám pristupovať ako k tragédiám. Skúste vnímať to, že na oboch stranách nejakého frontu sú ľudia. Skúste nebyť echom každej jednoduchej žlčovitej propagandy. Skúste byť trochu ľuďmi,“ dodáva Juraj Draxler.