Juncker uvedie na summite EÚ široký balík opatrení pre boj s utečeneckou krízou

Brusel 23. septembra 2015 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Virginia Mayo)

Plán je rozdelený do štyroch bodov

Predseda Európskej komisie (EK) Jean-Claude Juncker dnes večer na neformálnom summite EÚ o utečeneckej kríze predstaví národným lídrom plán prioritných opatrení na najbližších šesť mesiacov.

Ide o opatrenia vo vnútri únie, ako aj externého charakteru. Plán je rozdelený na operačné opatrenia, rozpočtovú podporu, implementáciu práva EÚ a plány do budúcnosti.

OPERAČNÉ OPATRENIA

Prvá časť je zameraná na uplatňovanie plánov relokácie utečencov a prípravu podporných jednotiek pre riadenie migrácie, ktoré budú pracovať v tzv. hotspotoch. Tieto tímy budú mať priamy vplyv na riadenie situácií v kritických bodoch migračného reťazca, v zónach, kde sú členské štáty najviac postihnuté. Pôjde o národných expertov z krajín EÚ a zamestnancov agentúr ako sú Frontex, Európsky podporný azylový úrad (EASO) či Europol.

Tímy, ktoré budú spolupracovať s vnútroštátnymi orgánmi, pomôžu určiť, preveriť a zaregistrovať migrantov pri vstupe do EÚ a pripraviť návrat tých, ktorí nemajú právo na pobyt.

Členské štáty musia do konca tohto týždňa predstaviť svoje plány na podporu tímov z hotspotov a určiť sieť styčných dôstojníkov pre všetky miestne a národné vládne agentúry, aby bolo možné čo najrýchlejšie zariadiť premiestňovanie utečencov podľa schémy.

K operačným opatreniam patrí aj normalizácia schengenského priestoru a zrušenie kontrol na vnútorných hraniciach členských krajín. Opätovné zavedenie hraničných kontrol, ku ktorému došlo v posledných týždňoch, môže byť iba krátkodobé opatrenie. Komisia situáciu posúdi a prijme stanovisko na základe Kódexu schengenských hraníc.

EK do tejto oblasti zaraďuje aj zintenzívnenie diplomatickej ofenzívy a posilnenie spolupráce s tretími krajinami. Summit o migrácii EÚ-Afrika v La Vallette (11-12.11.) bude príležitosťou stanoviť nové priority v otázkach migrácie vo vzťahoch EÚ s africkými partnermi.

ROZPOČTOVÁ PODPORA

EÚ tento rok zdvojnásobila svoj rozpočet v tejto oblasti na sumu 73 miliónov eur. Komisia chce na budúci týždeň predložiť návrh na vyčlenenie ďalších 100 miliónov eur ešte do konca tohto roka.

Európania by v tejto oblasti mali zvýšiť finančné prostriedky pre tri agentúry EÚ na sumu 1,3 milióna eur, ktorá pokryje náklady na 60 zamestnancov agentúry Frontex a po 30 expertov z EASO a Europolu na rok 2015. Okrem toho budú o 600 miliónov eur na rok 2016 zvýšené núdzové finančné prostriedky pre najviac postihnuté členské štáty a agentúry Frontex, EASO a Europol.

EÚ chce obnoviť finančné prostriedky na potravinovú pomoc prostredníctvom Svetového potravinového programu (WFP) na úroveň z roku 2014. Väčšina členských štátov EÚ znížila svoje príspevky do WFP, niektoré až o 99 percent. Komisia zvýši núdzovú humanitárnu pomoc a prostriedky civilnej ochrany o 200 miliónov eur na rok 2015.

Na budúci rok EÚ zvýši humanitárnu pomoc o 300 miliónov eur, aby bola pripravená pomôcť s poskytovaním základných potrieb pre utečencov, ako je jedlo a prístrešie.

Plán predvída aj zvýšenie podpory pre sýrskych utečencov. EK na budúci týždeň navrhne posilnenie Nástroja európskeho susedstva v roku 2015 o 300 miliónov eur, čo umožní finančne posilniť Regionálny fond dôvery EÚ pre sýrsku krízu a poskytnúť pomoc tretím krajinám, ktoré na svojom území hostia utečencov zo Sýrie. Spolu s ďalšími presunutými finančnými zdrojmi z nástroja predvstupovej pomoci dosiahne celková suma od EÚ pre tento fond vyše 500 miliónov eur. Príspevky členských štátov by mali doplniť financovanie EÚ, pričom sa očakáva, že tento nástroj dôvery dosiahne najmenej jednu miliardu eur.

EÚ pripomenula, že pri hľadaní finančných zdrojov pre krízu v Sýrii bolo doteraz splnených iba 38 percent záväzkov. Dôsledky tohto deficitu sú dramatické, keď v posledných mesiacoch až päť miliónov ľudí, z toho polovica detí, trpí nedostatkom pitnej vody a je vystavená šíreniu chorôb. EÚ a členské štáty by mali pokryť polovicu týchto výpadkov.

EÚ je v tejto oblasti pripravená na mobilizáciu súm vo výške jednej miliardy eur pre Turecko a po 17 miliónov eur pre Srbsko a Macedónsko v snahe pomôcť týmto susedom riešiť migračné výzvy.

V rámci programu Podpora pre Afriku sa plánuje zriadenie Núdzového fondu dôvery s počiatočným kapitálom 1,8 miliárd eur.

IMPLEMENTÁCIA PRÁVA EÚ

Komisia pripomenula, že vykonávanie právnych predpisov EÚ v oblasti azylovej politiky zlyháva, aj preto dnes prijala 40 rozhodnutí o porušení práva proti 19 členským štátom únie.

EK chce spolupracovať na znormalizovaní situácie najmä s Gréckom, ktoré v roku 2010 pozastavilo premiestňovanie utečencov podľa dublinského nariadenia. Grécko bude musieť zabezpečiť zodpovedajúci personál pre výkon azylových konaní a zaviesť účinnú návratovú politiku.

DLHODOBÉ OPATRENIA

Podľa EK medzi opatrenia, ktoré si vyžadujú “skúšku časom”, patrí ochrana hraníc EÚ. To znamená posilnenie agentúry Frontex, posilnenie jej mandátu a prijatie ambicióznych opatrení na zriadenie Európskej pohraničnej a pobrežnej stráže. Komisia predloží príslušný návrh v decembri 2015.

Komisia zvažuje zavedenie dlhodobého celoeurópskeho systému na presídľovanie a premiestňovanie utečencov. Komisia chce predložiť návrh na trvalý presídľovací program v marci 2016. Návrh na trvalý mechanizmu relokácií je už v príprave.

Reformu dublinského nariadenia chce EK preložiť v marci 2016. Medzi dlhodobé opatrenia patrí aj dôveryhodná a účinná návratová politika. Nedávno predstavený Akčný plán EK v tejto oblasti má obnoviť dôveryhodnosť návratového systému v EÚ. To si vyžaduje lepšiu výmenu informácií, viac prostriedkov na vnútroštátnej a celoeurópskej úrovni, posilnenie úloh agentúry Frontex a nový dôraz na readmisie vo vzťahoch únie s tretími krajinami.

Komisia taktiež plánuje otváranie legálnych ciest pre migrantov v podobe udeľovania “modrých kariet”. Príslušný balík opatrení predloží exekutíva EÚ v marci 2016.