Môj profil 
Predplatné
“Znova a znova zisťujeme, že EÚ nie je (v zahraničnej politike) schopná nájsť jednotnú pozíciu,” citovala agentúra DPA Junckera, ktorý ako príklad uviedol ľudské práva v Číne alebo postoj k Jeruzalemu ako hlavnému mestu Izraela.
Jednomyseľnosť nemôže podľa Junckera zostať v súčasnej podobe, pretože EÚ musí byť “schopná robiť globálnu politiku”. Navyše si to nevyžaduje žiadne zmeny v zmluvách o EÚ, ale o prechode na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou môže rozhodnúť samotná Rada EÚ v súlade s článkom 31. Táto zmena sa netýka vojenských operácií, ale aspektov “mäkkej zahraničnej politiky”.
Podľa rakúskeho denníka Kleine Zeitung bude ale presadenie tohto zámeru problematické, pretože mnohé vlády kladú dôraz na národnú suverenitu. Nepáči sa to ani luxemburskému ministrovi zahraničných vecí Jeanovi Asselbornovi, ktorý to v rozhovore pre agentúru Reuters označil za nerealistické. “Nezáleží na tom, ako veľmi si želáme jednotnú politiku EÚ: v OSN nehlasuje EÚ, ale jednotlivé krajiny EÚ,” povedal Asselborn.
Juncker tiež odmietol výhrady k rozšíreniu európskej bezpečnostnej a obrannej politiky. Kritizoval, že dlhú dobu počúva sťažnosti, že Európska únia nerobí dosť na svoju obranu a keď začne konať, ani to nie je dobre.
Šéf EK však zdôraznil, že rozšírenie bezpečnostnej a obrannej politiky nie je namierené proti NATO alebo USA. “Áno, chceme sa emancipovať. Ale neemancipujeme sa proti NATO a Spojeným štátom americkým,” povedal Juncker. Dodal, že Európa musí urobiť viac, aby ochránila svoje bezpečnostné záujmy, pričom NATO a EÚ sa majú pri tom navzájom dopĺňať.
Na otázku o spolupráci s Veľkou Britániou v oblasti obrany po jej odchode z EÚ vyjadril Juncker presvedčenie, že musí zostať zachovaná aj po brexite. Tento aspekt by sa však nemal miešať s inými záležitosťami na rokovaniach o brexite.
.JPG)
.jpg)
