Jozef Mihál: Nulová daň

Bratislava 22. mája 2018 (HSP/Foto:TASR-Jakub Kotian)

Mimoparlamentné hnutie Spolu lídra Miroslava Beblavého prichádza s prvými reálnymi ekonomickými nápadmi, ktoré by presadzovalo v prípade zvolenia v nasledujúcich voľbách v roku 2020. Bývalý minister práce, sociálnych vecí a rodiny Jozef Mihál prichádza s návrhom na zmenu daňového systému, ktorého základom je obnovenie rovnej dane. Oznámil to vo svojom blogu na stránkach HN.

“Nie, nechceme sa zúčastňovať na pretekoch v sľubovaní čo najnižšej dane. V novovznikajúcej strane Spolu – občianska demokracia súhlasíme s postojom, aby väčšiu váhu mali majetkové dane, čo by súčasne znamenalo menšiu daňovo-odvodovú záťaž príjmov. Tak, aby bol daňový systém motivačný,” začal svoj príspevok Mihál, podľa ktorého je potrebné znovu zaviesť rovnú daň z príjmov s niekoľkými dobre odôvodnenými výnimkami. “Jednou z nich je napríklad daňové zvýhodnenie sponzoringu. Sponzorov podporujúcich zdravotníctvo, školstvo, sociálne služby, kultúru, vedu či šport. A zavedenie nulovej dane z príjmov na investície. Alebo takzvanej estónskej dane.”

Mihál vysvetľuje, že podstata „estónskej“ dane, ktorú do parlamentu predkladá strana Spolu, je jednoduchá. “Tá časť základu dane právnickej osoby (firmy), ktorá sa nevyplatí medzi osoby, ktoré majú podiel na základnom imaní spoločnosti (spoločníci, akcionári…), bude zaťažená nulovou daňou.”

Dani z príjmov právnickej osoby by podľa tohto návrhu mala podliehať len tá časť zisku firmy, ktorá bude rozdelená medzi spoločníkov, respektíve akcionárov formou podielov na zisku. “Ešte raz: zisk firmy nebude zdanený až do okamihu, keď ho firma rozdelí v podobe podielov na zisku svojim spoločníkom (akcionárom).”

Bývalý poslanec za SaS a súčasný podpredseda Spolu priznáva, že jednou z výhrad voči zavedeniu nulovej dane na nerozdelený zisk môže byť pokles výberu dane z príjmov. “V krajinách, kde takúto možnosť úspešne zaviedli – Estónsko, Lotyšsko – však reálne zaznamenali len časový posun vo výbere dane z príjmov a – omnoho vyšší rozvoj investícií,” podotkol.

Dodáva, že v súčasnosti je výber dane z príjmov právnických osôb na Slovensku z roka na rok nižší. Jednak kvôli následnému dvojitému zdaneniu dividend a jednak kvôli reciprocite, ktorú firmy za zaplatenú daň očakávajú zo strany štátu a tá neprichádza. “Navyše, zahraničné spoločnosti a ich zisk sú predmetom podielov na zisku v iných štátoch a tie ich, samozrejme, „exportujú“ do svojich materských štátov.” Podľa štatistík tak odchádzajú zo Slovenska až štyri percentá HDP. Napríklad v roku 2016 dosiahol zisk firiem necelých 10 miliárd eur. Dividendy boli vyplatené vo výške 4,5 miliardy – a z toho 2,5 miliardy išlo do zahraničia.

“Pri našom návrhu predpokladáme, že pri nulovej dani by právnické osoby svoj zisk masívne investovali na Slovensku. Takéto investície by priniesli do štátneho rozpočtu nové príjmy vo forme dane z pridanej hodnoty, zvýšenie miezd, daní a odvodov zo závislej činnosti a v prípade úspešných investícií následne aj vyššiu daň z príjmov právnických osôb rozdelených medzi akcionárov. A hlavne rozvoj našej krajiny,” napísal Jozef Mihál.