Bodaj by to bol iba vtip. Oni však zrejme naozaj plánujú predávať oblečenie s nápisom „Ježiš Zuzi, budeš nám chýbať.“

Vo vnímaní tejto trápnosti (a istej formy hanobenia viery) môžeme naraziť na rozkol. Zaiste hlavne mladšia generácia uvíta familiárne oslovenie „Zuzi“ (inde je to „naša Zuzana“), ako aj povzdych „Ježiš“.

Lenže viete, tu sa okato demonštruje, ako ďaleko sme zašli od toho, čo bola kedysi norma.

Kresťania predsa vedia, že brať meno Božie nadarmo je ťažký hriech. Nehovoriac o tom, ako ho použijete na marketingové a obchodné účely. Rovnako moslimovia by vás za takéto zneužitia mena Ježiša Krista (ktorého považujú síce nie za Božieho syna, zato však za významného proroka) dvakrát nepochválili…

Možno by ste sa aj trochu prebehli.

A my? My len mykneme plecom.

Naša vlasť si to bude musieť jedného dňa ujasniť: Buď nám ešte niečo ostalo sväté, alebo už nič. Ale v tom prípade – pokiaľ sa nemôžeme spoľahnúť na žiadne stabilné piliere – to s nami môže ísť spoločensky už len z kopca…

A nech mi fanúšikovia Zuzany Čaputovej odpustia, ale táto dáma so sebou priniesla práve túto tendenciu.

Ako už to zdôraznili rozhľadení odborníci na poli slovenskej politiky: Zuzana Čaputová síce prišla so vznešeným heslom spájať, no v reálnej praxi sa týkalo len veľmi špecifických kruhov. Toť minule sme písali o tom, ako ju na rozlúčke s ľuďmi z časopisu .týždeň s pátosom vyprevádzal majiteľ gay baru Tepláreň. Je v poriadku podporovať zranené menšiny – no keď sa tie vybrané stanú vaším hlavným „trademarkom“, o niečom to svedčí…

Prečo sa pani ex-prezidentka nestretávala napríklad aj s ľuďmi z odborových zväzov, z Matice Slovenskej, alebo zo Zväzu protifašistických bojovníkov? A možno mali spolu čulú komunikáciu, len jej marketingové oddelenie zanedbalo svoju informačnú povinnosť? Alebo som len nezapínal správy v správnej chvíli…

Vezmem to dnes na seba.

„Musíme monológ nahradiť rozhovorom,“ vyzýva odchádzajúca prezidentka – škoda, že tak trochu „po funuse“. Presnejšie: po atentáte na premiéra Slovenskej republiky. Ponúkala svoje ucho na rozhovor zástupcom súčasnej vlády aj predtým?

Podľa .týždňa bola tiež garantom rovnováhy a spravodlivosti. Naozaj? Aj počas matovičovsko-hegerovského šialenstva? Keď sme sa niekoľkokrát ocitli na historickej križovatke (hromadné testovanie s podporou armády, urýchlený podpis obrannej zmluvy s USA), ona zlyhala.

Ešte raz: Zuzana Čaputová v rozhodujúcich okamihoch zlyhala.

Podporovala vlády zložené z machiavelistických exotov a egomaniakov (v niektorých prípadoch so zázemím u podivnej náboženskej sekty), a s nimi všeobecnú neschopnosť a zúfalstvo, ktoré pramenilo z ich výkonu moci. Tí ľudia sa postupne zdiskreditovali, a politicky sú už odpísaní – avšak práve počas päťročnice pani ex-prezidentky sa dostali k moci a prekvitali. A nakoniec si ešte pozvala na premiérske kreslo „nezávislého odborníka“, z ktorého sa veľmi rýchlo vykľulo to, čo sa vykľulo…

Progresivistický aparátčik. Pán Ódor chytil vietor do plachiet práve vďaka Čaputovej, a tá chvíľa vo svetle reflektorov ho vyniesla až do europarlamentu. Ináč by o ňom dodnes nikto nevedel nič.

Sami ste mohli vidieť, aké typy ľudí z akého ideologického tábora pani Čaputová preferuje. Dokonca jej prišiel na rozlúčku rečniť František Mikloško – možno na znak toho, že aj zástupcovia konzervativizmu jej fandia. Háčik je v tom, že pán Mikloško už má od konzervativizmu na hony ďaleko. Jediné, čo mu z neho ostalo, je žánrová nálepka, ktorú si sám udržiava.

Ale podržte sa: Podľa Štefana Hríba vraj Čaputová nevzišla z prostredia politických strán.

Že čo? Ešte raz mi to zopakujte, prosím! Nebola vari podpredsedníčkou Progresívneho Slovenska? V tom istom roku, keď sa rozhodla kandidovať? Veď to má v životopise na webe! Musel som si to overiť, lebo mám sklony dôverovať serióznym novinárom – respektíve ľuďom, ktorí sa ako seriózni novinári prezentujú…

To sa pán Hríb nehanbí?!

Prezidentka má na tom istom mieste uvedenú ďalšiu zaujímavú informáciu: „Jedným z rozhodujúcich dôvodov jej kandidatúry bola vražda mladého novinára a jeho snúbenice z februára 2018.“

Nuž… Každý kandidát potrebuje agendu. Príbeh, v ktorom s angažuje ako kladný hrdina. Maroš Šefčovič sa mohol snažiť, koľko chcel – obraz tradičnej rodiny, kde sa v nedeľu vypekajú rezne, nemá proti anjelskej bytosti, plnej citu, nehy, a empatie, najmenšiu šancu.

Najsilnejšie v tej dobe na mňa osobne, priznám sa, zapôsobil reklamný spot, kde v bare „statočne čelila“ hercovi-mafiánovi, ktorý, samozrejme, odkazoval na postavu Mariána Kočnera. Vzhľadom na všetko, čo sa u nás vtedy udialo, išlo o nesmierne silný dejový prvok v jej „príbehu“.

Krehká žena sa postavila „zlu“. A nie je v tom sama – sme v tom s ňou všetci…

Také bolo posolstvo. A to si píšte, že ju hlavičky z marketingu v tej chvíli „predali“ veľkej časti nerozhodnutých voličov.

Tento model éterickej princeznej ako kandidátky na hlavu štátu nie je, prirodzene, nový. Stačí spomenúť Irene Sáez z Venezuely, bývalú Miss Universe. V 90. rokoch získala ohromnú popularitu, pravda, aj do svojho imidžu na verejnosti investovala milióny dolárov…

Cieľom bolo poraziť známeho vojaka-revolucionára Huga Cháveza. Obyvatelia krajiny však poslednej chvíli falošnú kampaň plnú prázdnych fráz a umelých úsmevov prekukli, a Sáezová skončila napokon vo voľbách tretia, so zanedbateľným výsledkom.

Len pre zaujímavosť si skúste vygoogliť jej meno a pozrieť fotografie: Tá farba vlasov, tie vlnky… Celkom prekvapivá podoba s našou odchádzajúcou pani prezidentkou!

Mimochodom, Sáezová, kvalitne zabezpečená, si užíva dôchodkový vek v Spojených štátoch amerických…

Ale nepúšťajme sa teraz do „spájania bodiek“ a vytvárania paralel – ešte by nás obvinili, že to zaváňa konšpiráciami!

Vráťme sa teda do prítomnosti:

Ako veľmi vtipný človek sa ukazuje teológ a dlhoročný moderátor RTVS, Michal Havran. Označil Zuzanu Čaputovú za „prezidentku filozofku“. Lebo vraj presmerovala „Havlov vzťah k jazyku a mysleniu z Čiech na Slovensko.“

Tak moment. To je, ad jedna, nejaká pečiatka kvality? Naozaj tu máme začať rozoberať Havla? Hádam sme už všetci dospelí a ušetríme sa zbytočných rečí.

A po ďalšie, aká je, prosím vás, Čaputová filozofka? Vie pán Havran, čo znamená byť filozofom? Filozof je Slavoj Žižek (kedysi neúspešný kandidát na prezidenta vo svojej vlastnej domovine) alebo Alexander Dugin. Barthes, Deleuze, Guattari…

To sú ľudia, ktorí vedia niečo o myslení aj o jazyku.

Ale Čaputová? Havel? Radšej si hryziem do jazyka…

Na záver najväčší prejav úpadku slovenského liberálneho človeka: v sobotu odpoludnia je v Bratislave v pláne akcia organizovaná ako vďaka za prezidentkinu päťročnicu. Držte sa, čo všetko návštevníkov čaká: Premietanie prejavov Zuzany Čaputovej. Písanie pohľadníc či odkazov „pre Zuzanu“. DJ set „pre Zuzanu.“ Kvíz (!) o „Zuzane“. Odkazy „pre Zuzanu“ a prejav „pre Zuzany“. A ďalší DJ set „pre Zuzanu.“

Už im tam chýba len fontána – „pre Zuzanu“.

Toto je prosím, také budovanie kultu osobnosti (bez nátlaku, z naivnej dobromyseľnosti organizátorov), že aj báťuška Stalin by závidel…

Mimochodom, ak vás bude niekto presviedčať, koľko urobila Zuzana Čaputová pre Slovensko, vedzte, že nemá zmysel sa s ním sporiť. Ľudia, ktorí sa stotožňujú s jej pohľadom na svet, majú vlastne pravdu: robila všetko preto, aby vyhovela západným mocnostiam na čele s USA. To je, z hľadiska istých prúdov slovenskej politiky, to jediné, čo nám prospieva.

Darmo by ste tam však hľadali čo i len náznak záujmu o slovenskú zvrchovanosť, sebestačnosť, národnú identitu, či nezávislosť od módnych, extrémistických trendov neoliberalizmu.

A preto, ako hovorí bilboard: Ďakujeme, pani prezidentka…

Že odchádzate.

Prečítajte si tiež:

• Prezidentka praje Slovensku pokojnejšie časy a múdre vedenie
• Budovanie kultu