Môj profil 
Predplatné
Podľa vyjadrenia viacerých zdrojov by malo v podstate ísť o to, aby na mori zachránení migranti boli prevážaní nie na európske brehy, ale na pobrežie niektorej “bezpečnej tretej krajiny” v severnej Afrike, kde by došlo k rýchlemu rozhodnutiu, či ten-ktorý migrant má potenciálne nárok na azyl v EÚ. Nevytvárali by sa teda “tábory”, kde by migranti dlhodobo zostávali, ale zdôrazňuje sa rýchle vybavovanie záležitosti.
Štatistiky totiž hovoria, že takýto nárok na stredomorskej trase má z nich len málokto, takže veľká väčšina by sa rýchle vracala späť do svojich pôvodných krajín. Takto by sa migračný tok z Afriky do Európy výrazne znížil a v európskych prístavoch by prestali pristávať lode so stovkami zachránených migrantov.
Tým, že by väčšina migrantov končila znova na africkom pobreží po nebezpečnej ceste cez more, za ktorú navyše draho zaplatili pašerákom, dalo by sa migrantom jasne najavo, že stredomorská trasa vôbec nemá zmysel. Navyše by to dostalo aj “psychologický efekt” odrádzania od cesty.
Pritom by sa samozrejme “úplné rešpektovalo medzinárodné právo” a bola by úzka spolupráca s dotknutými štátmi aj medzinárodnými organizáciami, ako je Úrad vysokého komisára pre utečencov (UNHCR) či Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM).
Európska rada navrhované “regionálne vyloďovacie platformy” podporuje, teraz je na rade Európska komisia, aby vypracovala konkrétny návrh, ako by to malo v praxi fungovať. Po nedeľnej neformálnej diskusii 16 členských krajín by do úvahy prichádzali dve varianty: buď by boli migranti prevážaní do stredísk v severnej Afrike, kde by za prítomnosti UNHCR a IOM boli hneď triedení, kto má oprávnený nárok na azyl a kto nie, alebo by to až na území EÚ mal na starosti Frontex a Európska podporná azylová agentúra (EASO) s posilneným mandátom. Ale predseda Európskej rady Donald Tusk druhú možnosť zásadne vylučuje, podporujúc platformy “mimo Európu”.
Právnou komplikáciou by bolo následné zisťovanie, či boli migranti zachránení v pobrežných vodách africkej krajiny, napríklad Líbye, v medzinárodných vodách či neďaleko európskych brehov, pretože všade neplatia rovnaké nariadenia. Dôležité tiež bude, ako sa k návrhu postavia mimovládne organizácie podieľajúce sa na záchrane migrantov z vody a ich lode prevážajúce migrantov na európske brehy, ktoré však odmietlo prijímať Taliansko.
“Každý si uvedomuje, že existencia podobného operačného nástroja by mohla zásadným spôsobom prispieť k rozbitiu kriminálnych sietí zapojených do migračných tokov smerom do Európy,” poznamenal jeden vysokopostavený diplomat. Samit je teda dôležitý v tom, či sa predstavitelia členských krajín rozhodnú dať zelenú novému prístupu k zložitej migračnej otázke.
.jpg)
