Jaroslav Husár: Ekonómovia bez pravidiel

Bratislava 23. augusta 2017 (HSP/slovenskeslovo.sk/Foto:TASR/AP-Michal Svítok)

Ekonómia bez pravidiel vedie k zmiznutiu ekonómie

Inšpiroval som sa K. Popperom, rakúskym filozofom. Povedal, že tolerancia bez limitov vedie k zmiznutiu tolerancie.

Každá veda sa opiera o zákony, ktoré slúžia človeku, aby ich využil v prospech pokroku civilizácie. Žiaľ, dnes nám zmizla ekonómia. Hovoria o tom aj tajné dohovory troch západonemeckých automobiliek o karteli, čo narobilo problémy aj p. Merkelovej. Len nevie ako sa zachovať, keďže ju čakajú voľby a oni jej asi môžu pomôcť.

Tak ako tolerancia musí mať limity, tak ich musí mať aj ekonomika, aby optimálne fungovala. Problém ukážem na zbožňovanom čísle HDP. Naši politici nechápu jeho pojem. Čitateľ musí vedieť, že pri počutí HDP sa mu musí v hlave objaviť predovšetkým to, že ide o proces primárneho rozdelenia národného príjmu (nie dôchodku, dôchodok poberám ja ako 81 ročný dôchodca), respektíve existujúca úroveň a vzťahy bežných cien, prostredníctvom ktorých sa formuje získaný príjem výrobcu, podniku a teda koniec koncov mzda každého zamestnanca. Pre lepšie pochopenie, hoc trochu náročnejšie, ale čitateľom iste zdolateľné, uvediem túto tézu aj v podobe matematickej definície HDP: x1p1 + x2p2 + x3p3 + … + xnpn, kde xi je množstvo predaného i-teho výrobku  a pi je cena tohto výrobku.
Iba táto definícia odhalí chybné chápanie HDP aj našou vládou a aj vedením EÚ. Aj problém regulácie. Ak by prvé tri výrobky vo výraze pochádzali od výrobcu A a druhé tri výrobky od tovarového výrobcu B, z toho plynie, že ozaj ceny určujú silu (pozíciu) výrobcu A a výrobcu B. Iba ak poznáme tieto fakty vidíme, že HDP treba vnímať oveľa hlbšie a nie iba tak ako ho prezentuje naša vláda, či aj EÚ. Zisťujeme jeho významnú ekonomickú úlohu. Zároveň je dôležité uvedomiť si aj problém regulácie a trhu, o čom sú už dlhodobo známe ekonomické poznatky. V tejto oblasti som či na prednáškach a či na konferenciách predniesol viacero téz a analýz. Na vysvetlenie podstaty problému nemôžem nepoužiť matematiku, jednoduchú.

Čitateľ iste takú úlohu riešil aj z hlavy. Nech vyrábame iba dva výrobky, fľašu a zátku (to je celé HDP). Teda z rovnice HDP iba prvé dva členy, kde x1= 1 a x2 =1.

Naformulujme si takúto známu logickú úvahu (enigmu): flaša a zátka stoja 1,1 eura. Fľaša je o euro drahšia ako zátka. Koľko stojí fľaša a koľko zátka? Je to sústava dvoch rovníc o dvoch neznámych, teda

f + z = 1,1 a            f – z = 1.

Ľahko zistíme, že 2f = 2,1 eura. Vydelíme a zistíme, že fľaša stojí 1,05 eura a zátka stojí 0,05 eura. V druhom prípade uvažujme s tým, že prišlo k zmene cien a nech f + z = 2,10, teda máme takúto sústavu rovníc:

f + z = 2,10               f – z = 1.

Riešením zistíme, že 2f = 3,10 a tak fľaša stojí 1,55 eura a zátka bude stáť 0,55 eura. Atď.. Rozdiel medzi cenami aj pri ich raste je vždy 1 euro. To som požadoval. Vzťah f – z je zároveň regulátorom vzťahov medzi cenami. Ekonómia má pravidlá! A práve problém regulácie je zásadným riešením pre tvorbu hospodárskej politiky nielen u nás dnes, ale aj v EÚ. V reálnom živote je však regulátor oveľa komplexnejším matematickým vzťahom; v závislosti od zdatnosti tvorcu politiky môže byť aj sústavou diferenciálnych rovníc. Je nutným nástrojom usmernenia ekonomických aktivít krajiny, či aj zhluku krajín, teda napr. krajín EÚ. Vzťahy bežných cien majú zásadný význam pre optimálne fungovanie ekonomiky, veď nám to teraz dokázali nemecké automobilky, s čím má problém nielen p. Merkelová. Aj iné krajiny.

Pravidlá však musí mať aj rozdeľovanie eurofondov. Denne čítame, čo sa robi na ministerstve školstva. Podpredseda vlády hovorí o potrebe zvýšenia transparentnosti v oblasti eurofondov. Zabudlo sa na to, že ekonómia ponúka systém národných účtov, ktoré požaduje zostavovať Eurostat. V SNÚ musí platiť podvojný zápis, teda má dať sa musí rovnať dal. Prvý kto vymyslel podvojnú sústavu účtovníctva bol taliansky matematik Luka Pacioli v roku 1476. Dávno.

My aj tak máme problémy s pravidlami nielen v účtovníctve.

Jaroslav Husár