Bratislava 3. mája 2018 (HSP/Foto:TASR-Andrej Galica)
Na „revolučnú“ atmosféru v RTVS sme sa spýtali doc. Mgr. art. Dušana Jarjabka, pedagóga, speváka a poslanca NR SR za stranu Smer-SD, predsedu Výboru NR SR pre kultúru a médiá.
Ako vnímate momentálne „revolučné“ dianie v RTVS?
Čo sa deje v RTVS, to by sme sa mali dozvedieť na štvrtkovom zasadnutí Výboru NR SR pre kultúru a médiá. Predpokladám, že tam bude predseda rady RTVS pán Igor Gallo, aj riaditeľ RTVS pán Jaroslav Rezník, a budeme sa pýtať na veci, ktoré nás zaujímajú, ktoré sa začali riešiť na verejnosti. Sú nejaké protesty, ale hoci ešte ani my nevieme, čoho sa tá problematika týka, už sa protestuje. Podľa môjho názoru to však v tejto chvíli nie je problém spoločensko-verejnoprávny, ale ako to ja vidím, skôr novinársko-novinársky. Jedna časť redaktorov čosi tvrdí a druhá časť redaktorov im protirečí.
V čom je vlastne podstata problému?
Jediné, čoho sa v tejto chvíli môžeme držať, je list protestujúcich redaktorov RTVS, kde sa nehovorí o porušovaní zákona, ale iba o napätom prostredí. My sa teda potrebujeme najskôr dozvedieť v čom to napäté prostredie spočíva a čo vlastne týchto ľudí primälo k tomu, aby napísali takýto list. Zatiaľ nikto nepovedal to, čo mňa ako predsedu Výboru pre kultúru a médiá najviac zaujíma: či je v niečom porušovaný zákon o RTVS alebo nie je. To je to najdôležitejšie. To že niekto pociťuje atmosféru takým alebo onakým spôsobom, to je asi bežné pre každého z nás. V tejto chvíli, pokiaľ mám informácie, toto je celý problém RTVS.
Zajtra večer má byť protest pod názvom „Postavme sa za nezávislú RTVS. Je RTVS málo nezávislá?
Keby RTVS nebola nezávislá a bola štátnou televíziou, tak by som to pochopil. Ale tu najskôr musí niekto povedať, v čom RTVS porušuje zákon. Samozrejme, každý má právo protestovať proti čomukoľvek, ale ja by som rád poznal dôvod.
Na facebookovej stránke protestujúcich je uvedené, že „Degradovanie redaktorov za prejavený názor, sú praktiky z 90-tych rokov a z čias mečiarizmu.“ Vzápätí ale hovoria, že „je nemysliteľné, aby proti sebe stála značná časť redaktorov a vedenie inštitúcie.“ Lenže riaditeľ je volený parlamentom, čiže sprostredkovane občanmi. Nemali by teda tí, ktorým sa smerovanie RTVS nepáči, akceptovať nové vedenie alebo odísť?
Ja sa budem pána riaditeľa skôr pýtať na to, ako je to s tými nadštandardnými platmi, informácia o ktorých sa dostala von, keď odchádzal bývalý riaditeľ Václav Mika. To boli platy okolo 8 – 9 tisíc eur mesačne, ktoré mal manažment – mám o tom dokumenty. Takže možno za tým súčasným dianím je siahnutie redaktorom na platy – v tejto chvíli neviem. Doposiaľ na Výbor pre kultúru a médiá neprišla ani jediná sťažnosť, a ani Rada RTVS zatiaľ podľa mojich informácií tento problém neriešila s nejakým konkrétnym výsledkom. Po zasadnutí výboru budeme vedieť viac, ale jedna vec je zrejmá: keď chce niekto protestovať, musí vedieť povedať, proti čomu protestuje.
Myslíte, že dianie v RTVS môže súvisieť s demonštráciami na námestiach ako súčasť vytvárania atmosféry „majdanu“?
Určite to môže tak byť, ale v tejto chvíli by som to takto nespájal, lebo redaktori, ktorí napísali ten list, nehovoria o porušovaní zákona. Nič také sa tam neobjavilo, ani v jedinej vete. Hovoria o „zlej atmosfére“ v RTVS. A potom je tam ešte jeden problém, ktorý súvisí s nepredlžovaním zmlúv niektorým externým zamestnancom. Ale ani to nie je porušenie zákona: nepredĺžiť niekomu zmluvu predsa zďaleka nie je to isté ako vyhodiť ho z roboty. A zakladať nové odborové organizácie… veď táto nová, to je už tuším deviata, ak dobre rátam. To je tiež veľmi divné, veď načo je tam potom tých osem predošlých? Tie azda nefungujú, alebo v čom je problém? Predsa kolektívna zmluva, keď sa podpisuje medzi odborovou organizáciou a vedením, mala by ju podpísať najväčšia odborová organizácia a tie ostatné by ju mali rešpektovať. A hovoriť o nejakej normalizácii… tí, ktorí o nej hovoria, by mali najskôr vedieť, čo normalizácia je. Vznikla ako určitý politický fenomén v roku 1969 a bol to celospoločenský jav, ktorý sa nedá vôbec porovnávať so situáciou, ktorú tu máme dnes.
Ivan Lehotský