Fukuoka 19. októbra 2016 (HSP/Foto:wikipedia)
Japonskí vedci vykonali jedinečný pokus, ktorí mnohí experti označili za prelomový
Vedci v laboratórnych podmienkach odobrali tkanivové bunky z chvosta myši, preprogramovali ich na kmeňové bunky a zmenili ich na vajíčka v Petriho miske. Po oplodnení vajíčok sa embryá implantovali do myšej samice, ktorá porodila 11 zdravých mláďat.
Profesor Katsuhiko Hayashi z oddelenia vývojovej biológie kmeňových buniek na univerzite v Kjúšú skonštatoval: “Toto je prvýkrát, kedy bolo funkčné vajíčko vyrobené z kmeňových buniek, čo nám dáva nejaký kľúč k produkcii ľudského vajíčka z kmeňových buniek.”
Richard Anderson, profesor klinických reprodukčných vied na univerzite v Edinburghu, sa pre denník The Telegraph vyjadril, že je to prvýkrát, čo vedci boli schopní vyvinúť plne zrelé vajíčka už od najskorších fáz vývoja. “Aj keď sme ešte ďaleko od vytvárania umelých vajíčok u žien, táto štúdia nám tiež poskytuje základ pre experimentálne modely, aby preskúmala, ako sa vajíčka vyvíjajú u iných druhov, vrátane žien.”
Obaja poukazujú na etický a humánny prístup k výskumu zameraného na ľudí. Niektorí vedci však pripomínajú, že vývin ľudského jedinca prebieha z časového a ďalších hľadísk ináč ako u myši, čo teda nemožno porovnávať.
“Povedal by som, že plne zrelé a funkčné laboratórne vajíčka by sa mali najprv vyskúšať na veľkých zvieratách – ošípané, ovce a kravy – skôr než by sa začalo s pokusmi na človeku,” poznamenáva profesor James Adjaye, riaditeľ inštitútu pre výskum kmeňových buniek a regeneratívnej medicíny na univerzite v Düsseldorfe.
Japonský tím, ktorý svoje výsledky zverejnil v časopise Nature, pri svojom experimente zvýraznil fakt, že mláďatá mali odlišnú génovú expresiu v porovnaní s kontrolnými zvieratami a niektoré chromozómové abnormality, hoci všetky sa zdali byť zdravé.