Stavebné práce na katedrále sa začali na sviatok Uvedenia Presvätej Bohorodičky do chrámu 21. novembra 1983. Ešte v roku 1983 počas súkromnej audiencie vladyka Michal Rusnák CSsR pozval pápeža na jej posviacku. “Hoci kanadská tlač, ako aj mnohé cirkevné kruhy neboli tejto návšteve naklonené, pápež sa rozhodol medzi Slovákov a Slovanov v okolí Toronta prísť. Jedným z faktorov, ktoré ovplyvnili jeho rozhodnutie, bola aj nemožnosť navštíviť Česko-Slovensko pri príležitosti osláv výročia úmrtia sv. Metoda,” hovorí ďalej Daniel Černý. Na miesto v tento deň prišli pútnici 19 národností. Slávnosti predchádzal svätý ruženec, ktorý viedol gréckokatolícky kňaz slúžiaci v námorníctve Spojených štátov Julian Gnall, pôvodným menom Gnaľ, po rodičoch zo Slovenska. Nasledoval koncert ľudových piesní v podaní skupiny sestier Liptajových. Slávnostnú fanfáru po príchode pápeža zahral ukrajinský zbor Baturyn.

Sv. Jána Pavla II. privítal vladyka Michal Rusnák CSsR. Pozdravil ho aj výbor s predstaviteľmi samosprávy, rozličných organizácii a rodiny Štefana Romana. Pápež potom pozdravil cirkevných predstaviteľov deti slovenskej, poľskej, ukrajinskej i chorvátskej národnosti v krojoch. Nasledoval uvítací príhovor vladyku Rusnáka CSsR, v ktorom popísal situáciu gréckokatolíkov ako prenasledovanej cirkvi: „Naši predkovia a prenasledovaní bratia na Slovensku sú dnes oslávení vašou prítomnosťou. Napriek prenasledovaniu sme ostali verní stolcu svätého Petra. Na Slovensku sú obnovené snahy oddeliť gréckokatolíkov od vás. Avšak táto prvá slovenská katedrála v novom svete, posvätená Vašou Svätosťou bude žiarivým majákom náboženskej solidárnosti s našimi bratmi za morom. Hovorím za všetkých gréckokatolíckych Slovákov a ubezpečujem Vás, že sme s Vami a zostaneme s vami.” “Osobitný význam mala aj účasť všetkých slovenských biskupov vtedajšej doby v slobodnom svete na posviacke. Prítomnými boli arcibiskup Jozef Tomko, biskupi Kaľata. Hrušovský, Grutka i Hnilica. Oproti tomuto celkom sľubnému počtu boli v tom čase na Slovensku žijúci len traja katolícki biskupi (Gábriš, Pasztor, Feranec),” hovorí Černý.

Následne pápež zaintonoval počiatočné zvolanie posviacky: „Požehnaný Boh náš…“ a nasledovala séria prosieb, ktoré prednášal diakon George Bubanko. Záverečnú doxológiu predniesol vladyka Rusnák, CSsR. Potom pápež pristúpil ku stavbe vykonal obrad posviacky základného kameňa a reliéfov na priečelí, ktoré znázorňujú sv. Cyrila a Metóda a Jána Pavla II svätiaceho katedrálu. Päť miništrantov viedlo procesiu pápeža, ktorého po ľavici sprevádzal vladyka Rusnák CSsR a po pravici ukrajinský biskup Izidor Borecký. Za nimi šiel diakon Bubanko a zbor zatiaľ spieval po slovensky „Bože ráč zhliadnuť na slovenský ľud.“ Na mieste budúceho prestola posvätil a podpísal sedem antimenziónov. Na chvíľu sa zastavil a obdivoval ruskú ikonu znázorňujúcu cirkevný rok pochádzajúcu z osemnásteho storočia.

Ján Pavol II. potom vyšiel zvnútra katedrály, aby predniesol svoj príhovor. V ňom pripomenul odkaz sv. Cyrila a Metoda, ktorých vyhlásil v roku 1980 za spolupatrónov Európy a ktorým zasvätil eparchiu, ktorú v roku 1980i sám zriadil, ako aj sviatku Premenenia Pána, ktorému je katedrála zasvätená. Práve na tento sviatok ako pápež pripomenul zomrel Pavol VI, ktorý menoval biskupa Rusnáka za biskupa. Slovami pápeža touto posviackou cirkev Ríma obnovuje svoju lásku a pastoračnú starostlivosť o tento národ. Slovami chváli zahrnul i mariánsku úctu nášho národa, prejavenú aj v liturgii, aj pri vydávaní eparchiálneho časopisu s názvom Mária. Svoj prejav zakončil slovami: Drahí bratia a sestry v Kristu! – Kráčajte vždy vo svetle a v sile vzkrieseného Krista. Buďte silní v nádeji a v láske k Bohu a blížnemu. Zachovajte si svoje vzácne slovenské tradície a svoje dedičstvo viery. Milosť nášho Pána Ježiša Krista nech je s vami všetkými.”

Po pápežovom prejave Štefan Roman odovzdal dar eparchie – strieborný triptych s vyobrazením reliéfov na priečelí katedrály a samotnej katedrály. V mene všetkých veriacich sa s pápežom rozlúčil biskup Borecký a na záver mu zaintonoval mnohoľitstvije. “A potom sa už jasná postava nášho pápeža stratila v dverách limuzíny, uprostred záverečného spevu Slovákov a prítomných: „Sto ľat… Sto ľat. Návštevu vysoko vyzdvihli takmer všetky slovenské periodiká po celom svete, pravda s výnimkou našej vlasti. V kontexte svojej doby bola táto návšteva Slovákov a osobitne gréckokatolíckych Slovákov veľmi výnimočnou. Pápež aj napriek nevôli mnohých si našiel čas prísť, lebo ako sa sám vyjadril: „Slováci sú mojim ľudom,” dodal Černý.