„Keďže bolo v súvislosti s mojou osobou vyslovené verejné obvinenie z machinácií pri výbere generálneho riaditeľa Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA), reagujem rovnako verejne a rýdzo osobne. Zároveň vyjadrujem presvedčenie, že ak by moji kritici konali v minulosti pri podozreniach z nekalej činnosti na PPA tak pružne, ako to predvádzajú dnes, mohli Slovensku zachrániť milióny EUR. Či im vtedy azda chýbal dôvod…?

PPA, táto oprávnene ostro sledovaná inštitúcia, prerozdelila od svojho vzniku 10,3 mld. EUR. Sú to obrovské peniaze, ktorými Európska únia podporuje naše pôdohospodárstvo. O tom, že tieto prostriedky často smerovali, žiaľ, aj inde, sa už čoskoro dozvieme z práve sa končiaceho forenzného auditu, ktorý sa na základe môjho rozhodnutia uskutočňuje v tejto inštitúcii vôbec po prvý raz. Do aktuálneho diania zapadá aj čerstvá informácia bruselských vyšetrovateľov z OLAF-u, ktorí konštatovali, že v rokoch 2013 až 2019 agentúra vyplatila viacerým žiadateľom podporu neoprávnene, pričom škoda môže predstavovať vyše milióna EUR. Pri všetkej úcte k tomuto vyšetrujúcemu orgánu musím na základe predbežných informácií z forenzného auditu poznamenať, že zistili veľmi málo…

Keď som pár dní po nástupe do funkcie ministra odvolal dlhoročného generálneho riaditeľa PPA Juraja Kožucha, privítal som, že do tejto náročnej funkcie môžem po pohovoroch vybrať Tibora Guniša, človeka, ktorý spĺňal tie najvyššie nároky. Žiaľ, mimoriadny pretlak ťaživej minulosti PPA i obrovských úloh, ktoré pred touto inštitúciou stoja, nedokázal ani tento skúsený človek zvládnuť a abdikoval. Mrzelo ma to, no ľudsky som mu porozumel, agentúra je vskutku extrémnou výzvou. Do nasledujúceho výberového konania sa prihlásili traja uchádzači, ani jeden však nebol úspešný.

V súlade so zákonom a mojim funkčným oprávnením som preto za generálneho riaditeľa priamo vymenoval Jaroslava Jánoša, pričom som informoval, že ho v tejto funkcii ponechám len do vyhodnotenia nového výberového konania. Pristavme sa pri tomto človeku, ktorého mi dnes akési pochybné hlasy prikazujú okamžite odvolať. Je vskutku výsmechom, že ide práve o tie isté HLASy, ktoré mali nielen desať rokov možnosť, ale doslova povinnosť urobiť na PPA poriadok. Žeby až taká strata pamäti…?

Jaroslav Jánoš je predovšetkým vzdelaný farmár, s ktorým som v traktorových protestoch v roku 2019 prešiel Slovenskom. Áno, práve tam sa ukázalo, kto je schopný opustiť komfort mlčania a premeniť svoju nespokojnosť z hlbokého spoločenského úpadku na otvorený boj s neistým koncom. Chápem, že nie všetci majú takúto odvahu, no nikdy si neprestanem prednostne vážiť práve takýchto ľudí. Jánošovi sa vyčíta, že v minulosti bol v spore s PPA, no treba to pomenovať pravdivo. Fakt, že na pozemky, ktoré si Jánoš právoplatne prenajal, si drzo úspešne uplatňovali dotačný nárok tí, čo ich nikdy neobrábali, prípadne obrábali kradmo, predsa nedokazuje Jánošovu vinu, ale zvrátenosť predchádzajúcej doby a morálnu biedu tých, ktorí ju formovali. Ku cti Jaroslava Jánoša slúži aj to, že už počas krátkeho, no veľmi náročného obdobia jeho pôsobenia na PPA, sa prejavujú pozitívne signály. To však nič nemení na mojom rozhodnutí ustanoviť generálneho riaditeľa širokým transparentným výberom.

Pre posledné výberové konanie sme vďaka ochote viacerých osobností zostavili 13 člennú reprezentatívnu komisiu. Tá je však zatiaľ bez práce, lebo ak som chcel dodržať princíp transparentnosti a čestnosti – a nič iné nikdy nad týmito princípmi nebude pri mojej ministerskej práci prevládať – musel som sa stotožniť so záverom osobného úradu, ktorý konštatoval, že ani jeden z piatich uchádzačov nesplnil v plnom rozsahu predpísané požiadavky. Prosím preto všetkých, ktorí majú odvahu, česť, vedomosti a vnútorné presvedčenie o tom, že dokážu zvládnuť túto náročnú funkciu, aby sa prihlásili do nového výberového konania – verím, že už posledného, – ktoré na ministerstve vyhlásime a uzatvoríme v najkratšom možnom februárovom termíne.

A ešte pár slov tým, ktorí o mne a o mojom postupe pri výberovom konaní na generálneho riaditeľa PPA šíria špinavé lži. Chápem, majú svoje záujmy a svojich chlebodarcov, ktorí sa naozaj majú čoho obávať. Na rozdiel od minulosti nemajú totiž šnúrku, ktorou by mohli poťahovať ministrom pôdohospodárstva. Ak sa však takto podlo rozhodli, je to ich vec, len sa divím, že svoju česť si cenia tak málo. Možno bude problém v jej deficite.

Dovolím si toto moje stanovisko ukončiť parafrázou na historický výrok Jána Luxemburského: Toho Boh dá nebude, aby Ján Mičovský z boja s pôdohospodárskou korupčnou hydrou utiekol. A tým, ktorí si zvolili cestu klamstva a môjho hrubého znevažovania len upozornenie, že ak sa čoskoro stretneme na súde, tak len preto, že sa sami takto rozhodli.“