Bratislava 20. apríla 2018 (HSP/Foto: HSP/HSP)
Premiér Peter Pellegrini odvolal/dohodol sa na odvolaní prezidenta policajného zboru Tibora Gašpara k 31. máju. Horšie odvolanie ani nemohlo byť. Premiér Tibora Gašpara vychválil, aký je to profesionál, ako znížil kriminalitu a zvýšil objasnenosť trestných činov, ako by želal aj iným krajinám, aby mali takých profesionálov. ALE.
Ale tlak (ulice) cez Gašpara smeruje proti všetkým príslušníkom polície a to nie je dobré. Premiér nevie ako ustáť tlaku inak, než uvoľnením takého profesionála. Čiže ústupom na celej čiare. Ak si premiér myslí, že odvolaním policajného prezidenta tlak ustane, hlboko sa mýli.
Ostatne prezident Kiska už povedal, že odvolanie policajného prezidenta je len prvý krok. Tlak na ďalšie personálne výmeny vo vláde aj mimo vlády sa len zvýši. Predsa keď demonštranti uvidia ako ľahko sa dá meniť vláda podľa svojej vôle, prečo by skončili? V prvom rade odvolanie policajného prezidenta poškodí vyšetrovanie vraždy Jána Kuciaka a jeho priateľky. Do radov polície vnesie neistotu, pretože policajti znovu pochopia, že minister sa ich nezastane. Poklesne rozhodnosť pri vyšetrovaní.
Vlastne sa to všetko dalo predpokladať. Keď začali demonštrácie na základe vraždy novinára a hneď preskočili na politiku, strany vládnej koalície mali organizovať „svoje“ demonštrácie. Oni však nič. Vládne strany vyhrali voľby, v prieskumoch verejnej mienky si udržiavali svoje vedúce postavenie. Ich povinnosťou bolo nielen technicky riadiť štát, ale predovšetkým brániť demokratické zriadenie Slovenska.
Oni ho neubránili. Zlomok voličov rozhodol o zložení vlády a ešte uvidíme, o čom všetkom. Ťarcha zodpovednosti neobíde ani Róberta Fica. On založil a vybudoval tento systém vlády. Teraz vidíme, že systém bol založený na radách reklamných agentúr, na dobrých „vizuáloch“, na niekoľkých tradičných heslách. Systém sa nevedel stretnúť so živými ľuďmi na uliciach a námestiach vtedy, keď ich trápia životné starosti a oni veria, že starostí sa možno zbaviť prisvojením si jednoduchých hesiel. Vidíme úbohý koniec tohto systému a jeho tvorca si taký koniec zaslúžil.
Pellegriniho ústup znamená ústup slovenskej štátnosti. Medzinárodne si nás už nik nebude vážiť. Budeme do počtu aliancie ochotných, keď vo Washingtone budú potrebovať aj našu vlajku, aby vlajok bolo viac. Pochvalné články novinárov, idúcich v rade, nech nás nemýlia. Chvíľu budú, potom nebudú. Zo seriózneho vymenúvania štátov, na ktorých záleží, nás budú vynechávať viac ako doteraz.
Nájdeme opäť cestu vytýčenú vlastnou vôľou a vlastným videním cieľa? Neviem.
JUDr. Ján Čarnogurský