Ján Čarnogurský: Pán premiér, ohláste referendum, alebo odstúpte!

Bratislava 15. marca 2017 (HSP/Foto:TASR-Ján Čarnogurský)

Americká obdoba nášho Úradu pre verejné obstarávanie niekoľko týždňov inzerovala vo svojom vestníku súťaž na zadanie projektu na stavbu vojenskej základne americkej armády na Slovensku. Americkej armády to znamená NATO

Jednou z podmienok bolo, že stavbu vybuduje americká spoločnosť. Nevedno, či americká armáda vôbec požiadala o súhlas so zriadením základne slovenskú vládu. Položil som na to otázku premiérovi Ficovi podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Zatiaľ som odpoveď nedostal, keď ju dostanem, budem informovať. Výzva v nadpise má logiku. Robert Fico vyhlásil v septembri 2014: „Aj keď sme v NATO, neznamená to, že musíme mať na svojom území základňu s cudzími vojakmi. Keby nás do toho niekto nútil, vyvolal by som referendum“ (Pravda 13. 9. 2014).

Budovanie americkej základne na našom území znamená najskôr zaťahovanie Slovenska do vojny na území Ukrajiny, neskôr možno do vojny proti Rusku. V každom prípade do vojenského obkľučovania Ruska. Ak si ruskí generáli vložia základňu – iba základňu? – do zoznamu cieľov svojich jadrových úderov, bude to mať zase vojenskú logiku.

Ako sa začínajú slovenské dejiny podobať! V marci 1939 Hitler pohrozil Tisovi, že ak nevyhlási samostatný štát, Poľsko a Maďarsko si rozdelia Slovensko medzi sebou. Snem vyhlásil Slovenský štát. Potom Nemecko prinútilo Slovenský štát podpísať ochrannú zmluvu (dnes zmluva o NATO). Podľa nej Slovensko malo robiť zahraničnú politiku v súlade s Nemeckom. Potom v júli 1940 v Salzburgu Nemecko prinútilo rekonštruovať vládu, vylúčiť z nej ľudí, ktorí to nemysleli s Nemeckom až tak natesno (F. Ďurčanský) a posilniť postavenie pronemeckých členov (V. Tuka). Ešte predtým nariadili, aby opustil Slovensko potenciálne nebezpečný politik Karol Sidor. Karol Sidor išiel za vyslanca do Vatikánu.

Potom Nemecko napadlo Sovietsky zväz. Tuka okamžite voviedol do vojny aj Slovensko hoci aj bez Tuku by nás to skôr alebo neskôr bolo čakalo. Nemecko vojnu prehralo a Slovensko čakal ten istý osud. Ukázalo sa, že nás zachránili naše hory a lesy. V nich mohli takmer dva mesiace bojovať zvyšky slovenskej armády, československý armádny zbor, partizáni, zahraniční partizáni. Nebudem bližšie rozvíjať problematiku onej doby.

Dnes sme v štádiu ako po Salzburgu. Vo vláde nemôže byť nikto, kto by nechcel plniť nariadenia NATO. Pamätáme si ako bola proti základniam NATO Slovenská národná strana. Teraz jej minister obrany otvoril integračné centrum NATO vo Vajnoroch a zatiaľ sme nič nepočuli od SNS proti základni, ktorú idú budovať Američania. Na Ficovu odpoveď si ešte počkáme. Našich vojakov už posielajú na ruské hranice do Pobaltia.

Našťastie stále máme lesy, hory. V nich už cvičia Slovenskí branci. Nie je ich veľa, ale keby bolo treba, môžu sa okolo nich združiť tisíce ďalších vlastencov. Potom, hoci opäť s ruskou pomocou, budú môcť vyhnať tých, ktorí kradmou rukou siahnu na našu slobodu.

Ale predtým nás možno čaká Sofiina voľba. Pozerám sa po našich politikoch v ústavom postavení a kladiem si otázku, kto z nich by bol schopný dodržať sľub voličom, že nepripustí cudziu vojenskú základňu na našom území. Vychádza mi iba jeden. Azda Marián Kotleba.

V Bratislave na Hviezdoslavovom námestí poriadame už dva roky demonštrácie proti budovaniu základne NATO na území Slovenska. Po voľbe Trumpa sme si mysleli, že sme vyhrali. Bol to omyl. Ukazuje sa, že Spojené štáty sú imperialistickou veľmocou, ktorú jednotlivé volebné víťazstvo nezmení. Demonštrácie pokračujú. Najbližšia bude 30. marca o 17. hodine. Vidíte, že teraz je viac potrebné než predtým, aby ste prišli. Príďte.

Ján Čarnogurský, predseda Slovensko – ruskej spoločnosti