Ján Čarnogurský: Migranti z Afriky môžu urobiť viac pre zlepšenie vzťahov Rusko – Európa než dvaja americkí prezidentskí kandidáti

Bratislava, 1. novembra 2017 (HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)

Mám priateľa v Nemecku. Je členom Valdajského klubu a stretávame sa najmä na zasadnutiach klubu. Jeho príspevky vnášajú do diskusie európsky zorný uhol a zároveň porozumenie pre logiku ruskej argumentácie.

Mimo zasadnutí klubu zvyknem čítať jeho články cez internet. Pozoroval som, že jeho články v nemeckej tlači sú ďaleko kritickejšie k Rusku než jeho diskusné príspevky na Valdaji. Opýtal som sa, prečo je to tak. Odpovedal mi, že aspoň toľko kritiky na Rusko je nevyhnutné, aby mu článok nemecká tlač uverejnila.

Alexander Blok v básni Skýti použil pre potomkov Skýtov metaforu Sfinga a Európanom priznal ako charakteristiku galský um. Blokovi jeho metafory nevydržali ani storočie. Súčasné európske mainstreamové médiá sa líšia len v stupni kritiky Ruska, v Rusku to označujú slovom rusofóbia. Galský um akosi ustupuje.

Napríklad na porovnanie odtrhnutia Krymu od Ukrajiny a odtrhnutia Kosova od Srbska väčšinou vôbec nereagujú. V slovenskej tlači som zaregistroval jediný protiargument, že odtrhnutie Kosova sa uskutočnilo po dvoch rokoch diskusií, kým odtrhnutie Krymu trvalo len pár týždňov. Na rozšírenie NATO na Východ po sľuboch západných politikov Gorbačovovi, že NATO sa na Východ nerozšíri a po Parížskej charte propagandisti NATO odpovedajú, že NATO sa rozšírilo na Východ na žiadosť východných politikov.

Pokiaľ ide o Československo, Václav Havel najskôr vyhlasoval, že Varšavská zmluva aj NATO majú zaniknúť. Až neskôr sa pridal k propagandistom NATO a už sa nedozvieme, či iniciatíva bola na jeho strane alebo na západnej strane. Ak niekto v Európe (v geopolitickom zmysle) verejne podporí ruské stanoviská, mainstream ho označí za prívrženca konšpiratívnych teórií. Ale konšpirátorov nazval prezident Obama ako Washington playbook (The Atlantic, April 2016), súčasná americká tlač píše o deep state a nikto nedokáže presnejšie označiť, kto to je a vládne Spojeným štátom a prezident Trump vo volebnej kampani tiež hovoril o kruhoch, ktoré vládnu krajine, majú neobmedzené množstvo peňazí, na svojej strane médiá a kto sa im postaví, označia ho za sexistu, konšpirátora, špekulanta.

Vážnejšie ako bežná publicistika sú geopolitické analýzy, ktoré sa niekedy objavia v odborných politologických magazínoch. Tvrdí sa v nich, že ak nebude Európa pod ochranou Spojených štátov, ocitne sa pod geopolitickou nadvládou Ruska. Nuž, pol miliardová Európa by sa mala ocitnúť pod nadvládou 145 miliónového Ruska. Ústup od galského umu možno pozorovať aj na niektorých iných javoch už len západnej Európy.

V referende vo Francúzsku o európskej ústave v roku 2005 zohrala dôležitú úlohu symbolická postava poľského mechanika. Francúzi odmietli návrh ústavy, aby sa aj takým spôsobom oddelili od Východoeurópanov. Urobili to napriek tomu, že už vtedy mali vo svojich mestách no-go zóny, ktoré vytvorili nie Východoeurópania, ale moslimovia z Blízkeho východu a Afriky. Sociologické analýzy brexitu ukázali, že Briti najmä nechceli voľný prístup Východoeurópanov do svojej krajiny.

Poslední dvaja americkí prezidenti sľubovali vo volebnej kampani zlepšenie vzťahov s Ruskom, sľubovali reset. Takýto sľub im pomohol zvíťaziť vo voľbách. Ale po svojom zvolení sa stal opak. Vzťahy sa skôr zhoršili. Veľmi viditeľné je to pri prezidentovi Trumpovi. Súčasný vnútropolitický zápas  v USA proti Trumpovi aspoň ukazuje, že odpor proti Rusku má základňu hlbšie než sú len médiá. Európa sa doteraz správa ako vazal Spojených štátov. Fenomén Trump síce nepovedie k takému obratu vo vzťahoch k Rusku ako sme sa nádejali, ale aspoň uvoľní vazalstvo Európy.

Posledných dvesto rokov Európa viedla vojny medzi sebou a Rusko pomohlo Európe galského umu. V posledných rokoch sa Európa ocitá pod tlakom migrantov z juhu, ktorých ešte menej chápala než Rusko. Podľa vízie Alexandra Bloka Rusko sa nezamieša. Vtedy Európa začne chápať Rusko. Migranti z Afriky môžu urobiť viac pre zlepšenie vzťahov Rusko – Európa než dvaja americkí prezidentskí kandidáti. Galský um znovu objaví Descartesovu logiku.

Ján Čarnogurský