Bratislava, 22. mája 2017 (HSP/Foto:TASR/AP-Michal Svítok)

Médiá hlavného prúdu typu SME, Denník N, Markíza a iné označujú alternatívne médiá typu Hlavné správy, Slobodný vysielač, Zem a vek a iné, ich čitateľov a publicistov za rozširovateľov konšpiračných teórií

Teórií, ktoré neprijímajú vysvetlenia niektorých udalostí ako ich rozširujú médiá hlavného prúdu, ale tieto vysvetlenia spochybňujú a hľadajú iné vysvetlenia. Označením za vyznávača konšpiračných teórií sa médiá hlavného prúdu snažia priam odpísať svojich ideových odporcov, s ktorými niekedy nedokážu racionálne argumentovať. Nedokážu racionálne argumentovať ani v takých prípadoch, kedy oni sami prepadajú konšpirácii, ale tvrdia, že konšpirátormi sú tí druhí.

Prejdime si niektoré dôležité udalosti a skúsme si povedať, ktorá strana hľadá racionálne vysvetlenie a ktorá konšpiruje. Poďme postupne.

Teroristický útok na budovu dvojičiek v New Yorku, budovu Pentagonu, štvrté útočiace lietadlo havarovalo. Jedenásteho septembra 2001 asi 15-ti teroristi uniesli štyri lietadlá na letisku v Bostone. S dvoma vrazili do oboch budov Svetového obchodného centra v New Yorku, s jedným do budovy Pentagonu vo Washingtone, štvrté lietadlo havarovalo v Pennsylvánii, keď sa cestujúci pokúsili premôcť teroristov. Oficiálne vysvetlenie hovorí, že útok zorganizovala Al Kaida. Na odvetu Spojené štáty zaútočili na Afganistan.

Spochybňovanie platného vysvetlenia nesmeruje ani tak proti priamym vykonávateľom útoku, ale proti označeniu osnovateľa. Zakladá sa na tom, že útok bol tak logisticky prepracovaný, aký stupeň logistiky Al Kaida nikdy predtým ani potom nedosiahla.

Útok spustil sériu vojen, vedených Spojenými štátmi doteraz. Vojny zmenili režimy v krajinách, kde ich USA práve chceli zmeniť.

Nejde o kauzu, ktorá by sa dala spochybňovať doslova matematickými metódami. Ale výsledky vyšetrovania spochybňujú predovšetkým Američania. Prezident Donald Trump mal vo svojom volebnom programe, že ak bude zvolený, nariadi nové prešetrenie teroristického útoku. Či tento volebný sľub dodržal nevedno, zdá sa, že svoje predvolebné sľuby neberie príliš vážne, ale samotný sľub svedčí, že milióny Američanov neveria oficiálnym výsledkom vyšetrovania. Milióny Američanov, ktorí zvolili súčasného prezidenta, sú konšpirátori?

Útok na Irak v roku 2003. Po obsadení Afganistanu v roku 2000 chcel vtedajší americký prezident George Bush ml. hneď zaútočiť na Irak. Takmer všetky americké médiá ho v tom podporovali. Niektorí politológovia si zachovali chladnú hlavu. Neodrádzali od útoku úplne, ale žiadali lepšiu propagandistickú prípravu. Zbigniew Brzezinski napísal článok v New York Times pod názvom „Ako sa nezačína vojna“. Bush nakoniec išiel podľa Brzezinského návodu a hľadal dôvod.

Dôvod sa našiel. USA začali tvrdiť, že Irak má zbrane hromadného ničenia. Doteraz rôzne televízie opakujú zábery ako americký minister zahraničných vecí Colin Powell v Bezpečnostnej rade OSN ukazuje skúmavku s nejakou látkou, ktorá mala byť irackou bojovou chemickou látkou. Bezpečnostná rada síce nedala Spojeným štátom súhlas k útoku na Irak, ale USA aj tak zaútočili.

Vojna v Iraku trvá doteraz, priniesla vyše milióna mŕtvych, dala podnet k vytvoreniu Islamského štátu. Naše médiá hlavného prúdu ju vtedy nadšene propagovali. Napríklad SME dňa 18. marca 2003 malo titulok: „Na rade je vojna, čas diplomacie vypršal“. Peter Schutz v SME v komentári „Saddámova voľba“ napísal: Vojenský zákrok prinesie Iraku slobodu (19. marca).

Dnes sa už vie, že tvrdenie o irackých zbraniach hromadného ničenia bola konšpirácia amerických tajných služieb, aby získali aký-taký dôvod na napadnutie Iraku. Všetci, ktorí vtedy podporovali útok na Irak, boli spolupáchateľmi konšpirácie.

Občianska vojna na Ukrajine. Konšpiráciu tvorí zamlčiavanie skutočností. Médiá hlavného prúdu zamlčiavajú, že opozícia proti prezidentovi Janukovičovi behom troch hodín porušila dohodu, ktorú s ním podpísala 21. februára 2014 a následne porušila ukrajinskú ústavu pri ozbrojenom obsadení parlamentu a nezákonnej voľbe nového prezidenta. Zamlčiavajú, že všetky dôkazy, vrátane západných médií nasvedčujú, že streľbu do polície aj demonštrantov na majdane objednala vtedajšia opozícia, dnešní mocipáni v Kyjeve. Zamlčiavajú, že Krym, Doneck aj Lugansk sa začali domáhať samostatnosti (Krym), resp. federalizácie až po porušení ukrajinskej ústavy terajšími mocipánmi.

Ruskí hackeri ovplyvnili americké prezidentské voľby. Voľba Donalda Trumpa nebola po vôli americkému establishmentu a zúfalo sa ju pokúšajú zvrátiť. Médiá hlavného prúdu nepísali, že demonštrácie proti Trumpovi po voľbách financoval George Soros. Len veľmi sporo sa v nich objavilo, že americká tajná služba nemá žiadne dôkazy o pôsobení ruských hackerov na voľby. Domnienky o ruských hackeroch sa opäť objavili pred francúzskymi prezidentskými voľbami. To pre prípad, ak by zvíťazila Marine Le Penová. Keď zvíťazil Macron, reči o ruských hackeroch odrazu skončili.

Sýrske vládne letectvo použilo chemické bomby pri útoku na Chan Šajchun v apríli t. r. V médiách hlavného prúdu sa objavilo tvrdenie, že sýrske letectvo použilo chemické bomby pri útoku na Chan Šajchun, ale neobjavilo sa v nich, že Rusko aj Sýria navrhli vytvorenie medzinárodnej vyšetrovacej komisie, či tvrdenie je pravdivé a že Spojené štáty vytvorenie komisie odmietli. Naďalej však tvrdia, že Spojené štáty oprávnene zaútočili raketami tomahavk na sýrske letisko, pretože Sýria použila chemické zbrane.

Prezident USA Donald Trump prezradil ruskému ministrovi Sergejovi Lavrovovi supertajné údaje teroristov pri prijatí v Bielom dome v máji t. r. Na prijatí sa zúčastnili len najbližší spolupracovníci prezidenta a ministra. Tí asi obsah rozhovoru nevyniesli von. Ale ktosi neznámy údaje o rozhovore poskytol americkej tlači, ktorá ich rozohrala proti prezidentovi Trumpovi. Potom musí existovať neznáma moc, ktorá má silu dokonca nad Bielym domom a jeho personálom.

Slovensko a celá stredná Európa nikdy neboli náchylné podliehať spravodajstvu z Ruska. Skôr sme pozerali západné televízne stanice, čítali západnú tlač, počúvali západnú hudbu, cestovali na Západ. Odrazu sú médiá hlavného prúdu – a ich západní majitelia či sponzori – vystrašené, že ľudia začínajú veriť tomu, čo prichádza z Ruska. Európsky parlament a NATO nariaďujú vytvárať úrady na „odhaľovanie hoaxov“.

Čo keby tak radšej zmenili politiku? Médiá hlavného prúdu podporia každú konšpiráciu, prichádzajúcu zo Západu, ale za konšpirátorov označia alternatívne médiá. Našťastie, tým ich len posilňujú.

Ján Čarnogurský