Ján Budaj navrhuje zrušenie tzv. Mečiarových amnestií

Bratislava 8. apríla 2016 (TASR/HSP/Foto:TASR-Štefan Puškáš)

Podľa slov Jána Budaja boli amnestie udelené v súvislosti so skutkami, pri ktorých dodnes existuje podozrenie, že sa na trestnej činnosti podieľali štátne orgán

Téma amnestií udelených v roku 1998 vtedajším zastupujúcim prezidentom Vladimírom Mečiarom sa po roku vracia do parlamentu. Ich zrušenie aktuálne navrhuje poslanec OĽaNO-NOVA Ján Budaj. Na presadenie ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii potrebuje získať aspoň 90 poslancov.

Reklama

Budaj tvrdí, že neoddeliteľnou súčasťou a podmienkou právneho štátu je také konanie a rozhodovanie ústavných činiteľov, ktoré je založené na prirodzenej spravodlivosti a slušnosti a nevyvoláva podozrenie zo zneužívania verejných funkcií a právneho poriadku. “Ale amnestie niekdajšieho premiéra Vladimíra Mečiara, vykonávajúceho v tej dobe niektoré oprávnenia prezidenta SR, vyvolávali podozrenia, že ide o zamedzenie dôsledného vyšetrenia a spravodlivého uzavretia trestných činov súvisiacich so zavlečením občana SR do zahraničia,” tvrdí opozičný poslanec.

Podľa jeho slov boli tieto amnestie udelené v súvislosti so skutkami, pri ktorých dodnes existuje podozrenie, že sa na trestnej činnosti podieľali štátne orgány. “Takýmito amnestiami boli potlačené princípy právneho štátu a došlo k zásahu do prirodzenej spravodlivosti a slušnosti v práve,” uviedol Budaj.

Reklama

Za závažný zásah do právneho štátu považuje poslanec aj amnestovanie rozhodnutia ministra vnútra Gustáva Krajčiho zmariť riadne pripravené a prezidentom vyhlásené referendum z 23. a 24. mája 1997. “Nevyšetrenie všetkých činov, ktorých sa týkajú tzv. Mečiarove amnestie, bolo poškodením základov demokratického štátu a dodnes relativizuje právnu istotu občanov v Slovenskej republike,” vyhlásil Budaj.

Podľa jeho slov je verejnosť aj v súčasnosti naďalej presvedčená, že tzv. Mečiarove amnestie nezodpovedajú princípom právneho štátu a že “toto rozhodnutie nebolo vedené snahou naplniť verejný záujem, ale neochotou Vladimíra Mečiara vyšetriť únos Michala Kováča ml. a ďalšie zločiny, ktoré s ním súviseli”.

Parlament sa návrhmi na zrušenie týchto amnestií zaoberal už viackrát, ani jeden však neprešiel. Tieto návrhy boli dlhodobou agendou najmä KDH. Naposledy sa o ich návrhu hlasovalo 17. marca 2015, zrušenie amnestií však podporilo len 57 poslancov. Opozícii chýbala pri tejto téme podpora vládneho Smeru-SD. Jeho predseda Robert Fico síce tvrdí, že tieto amnestie sú amorálne, sú však podľa neho z právneho hľadiska nezrušiteľné. Budaj napriek tomu verí, že v parlamente niet ani jediného poslanca, ktorý by si neprial vyšetrenie únosu Michala Kováča ml. a vraždy Róberta Remiáša.

Reklama

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ

Chcem podporiť predplatným

Pošlite nám tip

Reklama

Odporúčame

Reklama

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.