Môj profil 
Predplatné
„Áno, musí to byť hrozné. Deň čo deň si bolestne pripomínať, že ste príslušníkom národa, ktorý má na svedomí toľko utrpenia v toľkých krajinách za svojimi hranicami. Ako príslušník národa, ktorý nakoniec vždy drvivo prehrá, pretože si vzal príliš veľké sústo. Ako príslušník národa, ktorého krajania sú skoro vo všetkých historických filmoch prezentovaní ako zloduchovia, ktorých je potrebné zlikvidovať. Ani deti vo svojich hrách na vojnu nechcú byť za Nemcov, ale radšej za partizánov,“ píše Jakl.
Dodáva, že následne sa nie je čomu čudovať, keď majú depresie, výčitky či komplexy. Nikto ich totiž nemá rád, kde-kto im vyhadzuje na oči zločiny a ukrutnosti ich dedov, alebo to skôr vzťahovačne v každom geste tých druhých cítia.
Následne sa podľa Jakla nie je čomu čudovať, že Nemci môžu zatúžiť žiť ako normálni ľudia. „A začnete v sebe hľadať príčinu, začnete v sebe hľadať ukrytý kód, ktorý vždy a znova skoro každú generáciu vášho národa dovedie k zmaru najskôr ostatných a potom vlastnému,“ uvádza.
Chybný pohľad Nemcov na ich nemeckosť
Kód je podľa Jakla možné objaviť v samotnej nemeckosti. „Nemci ako národ vyhodnotili príčiny svojich minulých i hroziacich katastrof vo svojej nemeckosti. A to úplne mylne. Nenašli ich v sociálnych a kultúrnych momentoch, či v diktátorských režimoch ani v zmrzačenej demokracii. Objavili ich vo svojej národnosti, vo svojom národe a v tom, čo Nemca robí Nemcom.”
Dodáva, že preto Nemci nepočujú v dnešných krokoch demokratického deficitu a hroziacej sociálnej a kultúrnej nestability príchod ďalších katastrof. A tak sa namiesto starostlivosti o sociálnu i kultúrnu stabilitu, či starostlivosť o demokraciu a krotenie svojich nesúdnych kontinentálnych ambícií rozhodli demontovať nemeckosť. A keďže to inak nevedia, podľa Jakla zaťahujú do tejto demontáže i ostatné kultúrne národy.
„Lenže Česi nemajú problém so svojim čechizmom (až na svetákov, ktoré sa nám svojou hlasno demonštrovanou oikofobiou snažia povedať, že oni sú niečo viac než nejaký Čech), Ukrajinci nemajú problém so svojím ukrajinizmom, Maďari so svojím maďarizmom, Francúzi so svojim francúzstvom či Poliaci so svojím poliactvom. Tak prečo nás Nemci všetkých ťahajú do svojho problému, ktorého pôvod navyše zle identifikovali?“, pýta sa.
Dodáva, že politika odnemčovania Nemcov má aj svoju explicitnú zložku. Počuť je ju možné v kŕčovitých prejavoch vypätého multikulturalizmu, v uvítacích a „antinenávistných“ transparentoch na budovách nemeckých miest i v prejavoch, že žiadna migračná kríza neexistuje, ale naopak, že ide o migračnú výzvu, ktorá má byť chápaná ako príležitosť skončiť so starou nemeckou traumou: žiť v koži Nemca.
„Možno sa to Nemcom nakoniec podarí a zo svojho národa urobia eintopf. A budú sa každé ráno konečne prebúdzať ako nezaťažení Eintopfáci európskeho rozmachu. A ani si neuvedomia, že zničili to najcennejšie, čo mali, že zničili to, čo príčinou ich bolesti vôbec nebolo, a že tým stratili poslednú obranu pred neodhaleným démonom, ktorý skoro každú generáciu prichádza zasadiť do ich spoločnosti nové rany,“ vysvetľuje na záver Ladislav Jakl.
.jpeg)
.JPG)
.jpg)
