Bratislava 17. novembra (TASR)- S demonštráciou 17. novembra 1989 sa nepočítalo ako s prejavom veľkého odporu proti režimu. "Bola to povolená manifestácia, ktorú organizovali nezávislí študenti so Socialistickým zväzom mládeže. Nakoniec sa však ukázalo, že to bola rozhodujúca demonštrácia," povedal pre TASR český historik Jiří Suk.
Neočakávalo sa, že by ju policajné zložky rozohnali a zbili študentov. Podľa Suka sa nepočítalo s tým, že demonštrácia bude taká mohutná. Akcia sa mala ukončiť na Vyšehrade, ale demonštranti pokračovali ďalej, do centra Prahy. "Eufória v dave rástla a demonštranti sa pohli na Václavské námestie a do Opletalovej ulice. Cítili sa silní," doplnil Suk.
Bezpečnostné zložky nedokázali eliminovať také množstvo ľudí, ktoré sa zhromaždilo. "Posily k nim prichádzali na poslednú chvíľu. Snaha zastaviť sprievod a rozptýliť jeho účastníkov sa diala v hektickej atmosfére a preto došlo aj k zásahu na Národnej triede," povedal český historik.
Komunistická strana nevyužila prvé dni po zásahu na adekvátnu reakciu. "Miloš Jakeš a ďalší predstavitelia konzervatívneho krídla strany tvrdili, že boli zámerne dezinformovaní inými členmi vedenia. Hodnotili to, že sa stali obeťou sprisahania," konštatoval Suk. Nad odpoveďou uvažovali až začiatkom nasledujúceho týždňa. "Zvažovali demonštráciu, kde by zvolali vlastných podporovateľov, napríklad na Letenskú pláň. Sľubovali si, že by desaťtisíce ľudí takto ukázali lojalitu komunistickému režimu. Keď však videli, že v pondelok 20. novembra prišlo na demonštráciu proti nim na Václavské námestie 200.000 ľudí, vedeli, že toto nemajú šancu prekonať," uzavrel historik Suk.