Epsteinove dokumenty vyvolali politické otrasy v celej Európe

18. novembra 2025 americkí zákonodarcovia drvivou väčšinou hlasov schválili zverejnenie vládnych údajov týkajúcich sa sexuálneho delikventa Jeffreya Epsteina, potom ako americký prezident Donald Trump upustil od svojho nesúhlasu so zverejnením týchto materiálov.

Trump vyzval republikánov, aby podporili zverejnenie dokumentov a uviedol, že by mali hlasovať za zverejnenie spisov, „pretože nemáme čo skrývať“. Kongres následne schválil Zákon o transparentnosti spisov Epsteina, ktorý nariaďoval zverejnenie nezatriedených dokumentov súvisiacich s vyšetrovaním činností Epsteina a jeho smrťou vo väzení, ktorá bola vyhlásená za samovraždu.

Zverejnenie spisov malo odvtedy politické dôsledky presahujúce hranice Spojených štátov, čo vyvolalo rezignácie a vyšetrovanie politických osobností v celej Európe.

Vo Veľkej Británii lord Peter Mandelson odstúpil z Labouristickej strany po tom, ako dokumenty súvisiace s Epsteinom naznačili, že bývalý minister kabinetu New Labour prijal v rokoch 2003 a 2004 platby v celkovej výške 75 000 dolárov (69 000 eur). Mandelson uviedol, že odstúpil, aby nespôsobil Labouristickej strane „ďalšie rozpaky“, kým prešetrí obvinenia, ktoré označil za nepravdivé.

Vyhlásil, že nemá žiadne záznamy ani spomienky na prijatie týchto platieb a spochybnil pravosť dokumentov, pričom poukázal na chyby vo formátovaní. Vyzval tiež banku JP Morgan, aby potvrdila, že záznamy a jednotlivé šeky sú pravé.

Samostatné dokumenty uvádzali platbu jeho partnerovi, čo Mandelson tiež spochybnil. E-maily zahrnuté v súboroch naznačovali, že Mandelson zostal v kontakte s Epsteinom aj po odsúdení finančníka v roku 2008. Fotografie uvedené v dokumentoch zobrazovali Mandelsona v spodnej bielizni, hoci on sám uviedol, že nedokáže identifikovať miesto ani okolnosti.

Politické dôsledky pocítili aj na Slovensku, kde poradca premiéra Roberta Fica pre národnú bezpečnosť Miroslav Lajčák rezignoval po tom, ako dokumenty odhalili e-mailovú komunikáciu s Epsteinom, v ktorej diskutovali o mladých ženách. Lajčák poprel akékoľvek trestné alebo neetické konanie, odsúdil Epsteinove zločiny a uviedol, že rezignoval, aby zabránil politickému poškodeniu premiéra. Fico rezignáciu prijal a opísal Lajčáka ako skúseného diplomata.

V Nórsku sa korunná princezná Mette-Maritová dostala do kontroverzie po tom, ako novozverejnené dokumenty údajne odhalili roky rozsiahlych kontaktov s Epsteinom. Nórske médiá informovali, že dokumenty obsahujú takmer 1 000 odkazov na korunnú princeznú a desiatky e-mailovej korešpondencie medzi nimi z rokov 2011 až 2014, roky po tom, čo sa Epstein v Spojených štátoch priznal k obvineniam, ktoré zahŕňali navádzanie na prostitúciu maloletej osoby.

E-maily naznačovali blízky a neformálny vzťah, vrátane familiárneho jazyka a vtipov, ktoré neskôr vyvolali verejnú kritiku. Zo súborov tiež vyplýva, že Mette-Maritová v roku 2013 strávila štyri dni v Epsteinovej rezidencii v Palm Beach na Floride, hoci Epstein tam v tom čase údajne nebol prítomný.

Vo vyhlásení vydanom prostredníctvom kráľovského paláca sa Mette-Maritová ospravedlnila za to, čo označila za „zlý úsudok“, vyjadrila sústrasť s Epsteinovými obeťami a povedala, že ľutuje, že s ním mala akýkoľvek kontakt. Palác uviedol, že v roku 2014 ukončila kontakt s Epsteinom, keď dospela k záveru, že sa pokúša využiť tento vzťah na získanie vplyvu.

Prezident Donald Trump uviedol, že zverejnenie Epsteinových spisov odhalí prepojenia s vplyvnými demokratmi, pričom zopakoval, že už pred rokmi prerušil vzťahy s Epsteinom a zakázal mu vstup na svoj majetok.

Prečítajte si tiež:

• Polícia prehľadávala parížske sídlo platformy X, Musk dostal predvolanie na dobrovoľný výsluch
• Európsky komisár pre energetiku tvrdí, že Maďarsko má právo napadnúť nariadenie zakazujúce dovoz ruského zemného plynu