Vzťahy medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom a kolumbijským prezidentom Gustavom Petrom sa za posledný rok prudko zmenili z otvorenej konfrontácie na opatrnú spoluprácu, čo pripravilo pôdu pre kľúčové stretnutie v Bielom dome naplánované na utorok.

Vzťahy medzi USA a Kolumbiou, ktoré boli kedysi považované za vzorové partnerstvo na západnej pologuli, sú teraz vystavené skúške hlbokými nezhodami v oblasti protidrogovej politiky, bezpečnostnej spolupráce a migrácie.

V rozhovore s novinármi pred návštevou prezident Donald Trump naznačil, že tón medzi oboma lídrami sa v posledných týždňoch zmenil, pričom zdôraznil, že rokovaniu budú dominovať otázky týkajúce sa obchodovania s drogami.

„Myslím tým, že za posledný mesiac alebo dva bol veľmi milý,“ povedal Trump počas tlačovej konferencie. „Predtým boli určite kritickí. Ale nejako po venezuelskom zásahu sa stal veľmi milým. Zmenil svoj postoj. Veľmi výrazne,“ dodal.

Trump povedal, že sa teší na osobné stretnutie s Petrom, pričom jasne dal najavo, že drogy zostávajú hlavnou témou. „Príde. Budeme hovoriť o drogách, pretože z jeho krajiny pochádza obrovské množstvo drog,“ povedal Trump. „Teším sa na stretnutie s ním. Bude to dobré stretnutie,“ dodal.

Kolumbia je už dlho jedným z najbližších partnerov Washingtonu v Južnej Amerike, najmä v oblasti boja proti drogám a bezpečnosti. Bilaterálna spolupráca sa výrazne rozšírila v rámci Plánu Kolumbia, ktorý začal v roku 2000, pričom pomoc amerických ozbrojených síl a orgánov činných v trestnom konaní zohrávala ústrednú úlohu v boji Kolumbie proti povstaleckým skupinám a sieťam obchodujúcim s drogami. Táto spolupráca pomohla stabilizovať krajinu a nakoniec viedla Spojené štáty k tomu, že Kolumbiu označili za významného spojenca mimo NATO. Americkí predstavitelia a analytici tvrdia, že tento základ sa v posledných rokoch oslabil v dôsledku rozdielnych priorít a rastúcej nedôvery.

Napätie prvýkrát vypuklo v januári 2025, keď Gustavo Petro spočiatku odmietol povoliť pristátie amerických deportačných letov s kolumbijskými štátnymi príslušníkmi. Táto patová situácia podnietila Donalda Trumpa, aby pohrozil clami, cestovnými zákazmi a vízovými obmedzeniami, kým Kolumbia nezmenila kurz a nesúhlasila s prijatím letov. Táto epizóda znamenala prvý veľký rozkol medzi oboma lídrami po Trumpovom návrate do úradu.

Vzťahy sa ďalej zhoršili v septembri 2025, keď Petro odcestoval do New Yorku na Valné zhromaždenie OSN, zúčastnil sa protestov a verejne vyzval amerických vojakov, aby „neposlúchali rozkazy Trumpa“. Tieto výroky podnietili Americké ministerstvo zahraničných vecí, aby 27. septembra 2025 zrušilo Petrovi vízum. Nasledujúci mesiac Trumpova administratíva oznámila represívne opatrenia zamerané na Gustava Petra a členov jeho najbližšieho okolia, pričom ako dôvod uviedla obavy z obchodovania s drogami a spolupráce v oblasti bezpečnosti.

Kolumbijskí predstavitelia odsúdili tieto kroky ako politicky motivované. Trump verejne označil Petra za „drogového lídra“, pozastavil americkú pomoc a pohrozil ďalšími represívnymi opatreniami, čím vzťahy medzi oboma krajinami dosiahli podľa pozorovateľov najnižšiu úroveň za posledné desaťročia.

Príznaky uvoľnenia napätia sa objavili minulý mesiac, keď obaja lídri po prvýkrát od diplomatického rozkolu telefonovali. Trump neskôr označil tento telefonát za „veľkú česť“ a povedal, že oceňuje Petrov tón a teší sa na osobné stretnutie s ním. Obidve strany sa dohodli na obnovení dialógu o sporných otázkach, vrátane boja proti drogám, migrácii a obchodu. Kolumbia následne obnovila americké deportačné lety ako súčasť širších snáh o stabilizáciu vzťahov, čím pripravila pôdu pre utorkové osobné stretnutie.

Melissa Ford Maldonadová, riaditeľka Iniciatívy pre západnú pologuľu v politicko-analytickom inštitúte America First Policy Institute, povedala, že táto návšteva poukazuje na to, ako veľa je teraz v stávke pre obe krajiny.

„Kolumbia zostáva najdôležitejším partnerom USA v Južnej Amerike, ale tento status je podmienený a v poslednej dobe je vystavený skutočnému tlaku, najmä kvôli tolerancii prezidenta Gustava Petra voči zločineckým sieťam, ktoré ohrozujú kolumbijskú suverenitu aj americkú bezpečnosť,“ povedala Maldonadová pre Fox News Digital.

Povedala, že ciele Trumpovej administratívy pred stretnutím sa pravdepodobne zameriavajú na obnovenie toho, čo opísala ako „skutočnú spoluprácu“ v boji proti drogám a v oblasti bezpečnosti po rokoch stagnácie.

„Rozhovorom budú pravdepodobne dominovať témy boja proti drogám a spolupráce v oblasti bezpečnosti,“ povedala Maldonadová a poukázala na rekordnú produkciu kokaínu a na to, čo opísala ako rastúcu toleranciu voči zločineckým sieťam v niektorých častiach kolumbijského štátu. Tvrdila, že Washington stále viac považuje Kolumbiu za krajinu, ktorá nespĺňa očakávania USA v boji proti nelegálnym drogám.

Maldonadová povedala, že administratíva dala najavo, že už nie je ochotná akceptovať vlády, o ktorých sa domnieva, že umožňujú existenciu narko-kriminálnych ekosystémov.

„Do budúcnosti bude zaujímavé sledovať, či sa Kolumbia rozhodne zmeniť kurz, alebo bude pokračovať v smere susedného modelu, ktorý stiera hranice medzi štátom a organizovaným zločinom,“ povedala. „Kolumbia si svoj status významného spojenca mimo NATO vyslúžila desaťročiami obetí. Táto dôvera bola vážne poškodená, ale nie je nenapraviteľná, ak Kolumbia preukáže skutočné odhodlanie bojovať proti kartelom, odmietne politickú ochranu zločineckých skupín a jasne sa zosúladí so Spojenými štátmi v otázkach bezpečnosti na západnej pologuli,“ dodala.

„Táto návšteva by mala jednoznačne ukázať, že Spojené štáty chcú silnú, suverénnu Kolumbiu. Je to v najlepšom záujme Ameriky. Nebude však tolerovať nejasnosti, pokiaľ ide o narkoterorizmus, regionálnu bezpečnosť alebo bezpečnosť amerického ľudu,“ povedala Maldonadová.

Prečítajte si tiež:

• Americký tlak na Kubu je podľa Moskvy neprijateľný, Kremeľ jej prisľúbil politickú aj materiálnu podporu
• Trhák či prepadák? Za film o Melanii Trumpovej sa hanbia aj samotní tvorcovia