J. LAŠŠÁKOVÁ: Zákonník mohol vzniknúť vo vnútri Smeru, je však výsledkom dialógu

Bratislava 13. septembra (TASR) – Zákonník práce mohol vzniknúť vo vnútri strany Smer-SD, v jej centrále. "Napriek politickej sile v parlamente, Smer od začiatku presadzuje politickú kultúru dialógu," podotkla v diskusii k prvému čítaniu k Zákonníku práce na začiatok tretieho dňa siedmej schôdze parlamentu jeho podpredsedníčka Jana Laššáková (Smer-SD).

Vysvetlila, že navrhované zmeny v pracovnej legislatíve sú výsledkom celospoločenského dialógu, pričom ministerstvo nerokovalo iba so sociálnymi partnermi, ale viacerými komorami, zväzmi či klubmi. "Občanom sa môžeme pozrieť do očí," zdôraznila. Zákonník sa tak po zmenách podľa nej stane štandardným európskym pracovným kódexom.

Laššáková tak vyvrátila kritiku opozície, ktorá hovorí o raste nezamestnanosti a znížení konkurencieschopnosti krajiny. Upozornila, že to, čo pravicoví politici nazývajú flexibilitou, neprináša pre občanov istoty. Po jej vystúpení nasleduje ešte desiatka písomne prihlásených poslancov, potom sa budú môcť zákonodarcovia zapojiť do diskusie aj ústne.

Pracovná legislatíva prináša viaceré zmeny. Podľa navrhovaných zmien sa má niekoľko stotisíc dohodárov od januára budúceho roka čiastočne vyrovnať výhodami a svojím pracovným postavením zamestnancom. Rozšíriť sa tak má podľa predkladateľa, ministerstva práce, pokrytie dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru o viaceré ustanovenia.

Na dohodárov sa budú primerane vzťahovať ustanovenia o pracovnom čase, teda o nadčasovej práci či pracovnej pohotovosti. Tiež budú mať možnosť aj ospravedlnenia v prípade neprítomnosti zo zdravotných dôvodov. Dohodárov sa budú týkať aj ustanovenia o minimálnej mzde, keďže sa dohody stanú pracovným pomerom.

Nebudú však mať nárok na dovolenku, ktorú pôvodne rezort plánoval zaviesť pre dohodárov. "Nie je totiž možné túto otázku riešiť pri viacerých súbežných dohodách," zdôvodňoval minister Ján Richter (Smer-SD). Ostatné ustanovenia o odmeňovaní zamestnancov, ako nárok na stravné, sa na nich tiež vzťahovať nebudú. "Samozrejme, ak sa na tom nedohodnú odbory a firma v kolektívnej zmluve. Túto možnosť zákonník nevylučuje," dodáva.

Navrhovaná novela zákonníka prináša aj zmeny vo výplate odstupného. "Budú mať naň nárok zamestnanci, ktorí odpracovali vo firme nepretržite aspoň dva roky," podotkol pre TASR štátny tajomník rezortu Branislav Ondruš. Maximálna hranica bude štvormesačné odstupné pre zamestnancov, ktorí robili pre jednu spoločnosť viac ako 20 rokov.

Po novom už nebude možné dohodnúť v kolektívnej zmluve, aby zamestnávateľ mohol nariadiť alebo dohodnúť rozsah práce nadčas nad limit ustanovený v zákone, teda 400 hodín nadčasov. "Tým sa ruší možnosť dohodnúť v kolektívnej zmluve úpravu, ktorá je pre zamestnanca nevýhodnejšia, než ustanovuje zákon," vysvetľuje rezort.

Pracovníci tak budú môcť ročne odpracovať najviac 400 hodín nadčasov, pričom 150 z nich im môže nariadiť zamestnávateľ bez ich predošlého súhlasu. Výnimkou je zdravotnícky personál, ktorý bude môcť podľa zákona odpracovať až 250 hodín nariadených zamestnávateľom.

Zmenou má prejsť aj reťazenie pracovných pomerov. Doteraz možné predĺženie zmluvy maximálne trikrát v priebehu troch rokov sa znižuje na maximálne dvakrát v priebehu 24 mesiacov. "Účelom je zvýšiť kvalitu práce na určitú dobu zabezpečením uplatňovania zásady nediskriminácie a vytvoriť rámec na zamedzenie nezákonného opakovaného uzatvárania takýchto zmlúv," uvádza ďalej.

Novela má priniesť aj zmenu pri náhrade mzdy pre zamestnanca v prípade neplatného skončenia pracovného pomeru. Táto bola minulou vládou obmedzená na maximálne 12 mesiacov. "Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa rozhodnúť o znížení, respektíve nepriznaní náhrady mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov," predstavuje nové znenie.

Novela sa týka aj sľúbených zmien v prípade odborových organizácií. Po novom už nebudú musieť tieto orgány preukazovať svoju členskú základňu, teda reprezentatívnosť v podniku. Zároveň sa zavádza pre firmy povinnosť vytvoriť zástupcom zamestnancov podmienky na výkon ich činnosti, pričom rozsah poskytnutého pracovného voľna s náhradou mzdy sa ponecháva na dohodu medzi oboma stranami.

UPOZORNENIE:

TASR ponúka k správe zvukový záznam.