Môj profil 
Predplatné
Výčitky ombudsmanky sa týkajú paragrafu 10 a viacerých jeho častí. “Konštatovali sme, že tieto ustanovenia nie sú v súlade s viacerými medzinárodnými dokumentmi, napríklad s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd či Dohovorom o nútenej alebo povinnej práci. Právna úprava vyvoláva takisto pochybnosť o súlade so slovenskou ústavou,” uviedla Dubovcová.
Podľa jej slov zákon nevychádza zo základu a podstaty toho, čo má zákon upravovať. Kancelária ombudsmanky skúmala novelu s ohľadom na cieľ, ktorý uviedol zákonodarca, Ministerstvo práce, sociálnych, vecí a rodiny (MPSVR) SR v dôvodovej správe zákona – zníženie dlhodobého pasívneho zotrvávania fyzických osôb v systéme pomoci v hmotnej núdzi. “S týmto nemáme problém, štát by mal mať záujem vytvoriť prostriedky na zlepšenie tejto situácie. Namietame voči prostriedkom, ktoré zákonodarca zvolil,” uviedla Dubovcová. Poukázala napríklad na to, že zákon neupravuje dávku v hmotnej núdzi ako uplatnenie práva, ale ako uplatnenie sankcie vo forme odňatia tejto dávky.
Právna úprava podľa Dubovcovej zasahuje do dôstojnosti človeka, ktorý je odkázaný na dávku v hmotnej núdzi. “Tým, že zákonodarca upravil poskytovanie dávky tak, že dávka na pokrytie základných životných potrieb bude odňatá, akoby vyjadril, že tieto osoby pre neho nemajú žiadnu sociálnu hodnotu,” uviedla. Ombudsmanka tiež súhlasí s názorom, že zákon pod hrozbou sankcie nariaďuje poberateľom sociálnych dávok nútenú prácu. Prekáža jej to, že predpísaný počet 32 hodín mesačne nespĺňa svojím rozsahom charakter tzv. drobných obecných služieb, o ktorých sa v zákone hovorí. “Problém je aj v tom, že tieto tzv. drobné obecné služby nie sú jasne definované, takže môže ísť o kancelársku prácu, ale i ťažkú fyzickú prácu,” doplnil ombudmsanku právny expert kancelárie verejného ochrancu práv Peter Kresák. “Vytvára sa tu priestor na svojvôľu a rozhodovanie príslušných úradníkov, ktoré majú diskriminačný charakter,” doplnil.
Zákon o pomoci v hmotnej núdzi vytvára vo všeobecnosti podľa ombudsmanky priestor na priamu i nepriamu diskrimináciu. “Priamo diskriminuje osoby v hmotnej núdzi, ktoré bez svojho zavinenia nemajú možnosť zúčastniť sa na aktivačných prácach,” uviedla ombudsmanka. V prípade nepriamej diskriminácie upozornila na to, že cieľovou skupinou sú v prípade opatrení zákona poberatelia dávok z marginalizovaných rómskych komunít. “Opatrenia, ešte pred tým, ako sa stali súčasťou zákona o hmotnej núdzi, boli predstavené ako súčasť rómskej reformy,” pripomenula ombudsmanka.
mž
.jpg)
.JPG)
