Môj profil 
Predplatné
Jeruzalem, Damask, New York 21. júla (TASR/HSP/Foto:TASR)
Izrael bude uvažovať nad použitím vojenskej sily, aby predišiel odovzdaniu sýrskych rakiet a chemických zbraní do rúk libanonského extrémistického hnutia Hizballáh. V rozhovore pre komerčnú izraelskú televíziu Aruc Eser to v piatok vyhlásil minister obrany Ehud Barak.
“Nariadil som ozbrojeným silám, aby zvýšili spravodajskú pripravenosť a pripravili všetko potrebné…, aby sme (v prípade potreby) mohli uskutočniť operáciu,” povedal Barak.
“Sledujeme … možný transfer vyspelých vojenských systémov, hlavne protilietadlových striel alebo ťažkých rakiet zem-zem, ale môže prísť aj k transferu chemických zbraní zo Sýrie do Libanonu,” uviedol izraelský minister.
Izrael obvinil Hizballáh a Irán zo zodpovednosti za stredajší samovražedný bombový útok na autobus s izraelskými turistami v bulharskom Burgase.
Hizballáh, ktorý v minulosti dostával vojenskú a finančnú podporu od Iránu, počas izraelskej ofenzívy v južnom Libanone v roku 2006 odpálil tisícky rakiet krátkeho doletu na územie židovského štátu. Niektoré rakety s dlhším doletom dokonca zasiahli stredný Izrael. Izraelsko-libanonská hranica je odvtedy relatívne pokojná.
Mierové riešenie v nedohľadne, pozorovanie nič nerieši
Svetové spoločenstvo stále nevie nájsť zhodu v riešení bezpečnostnej sitácie v Sýrii. Jednomyseľnosť bola nájdená len v predĺžení pozorovateľskej misie OSN v Sýrii o 30 dní. Misia pozostáva z približne 300 neozbrojených vojenských pozorovateľov, ktorých úlohou bolo monitorovať prímerie z 12. apríla. To sa však nedodržiava. Aktivity pozorovateľov prerušili 16. júna pre zvýšené riziko zo stupňujúceho sa násilia. V misii je tiež 100 civilných členov zameriavajúcich sa na nájdenie politického riešenia a monitoringu záležitostí ako sú ľudské práva.
Uvalenie sankcií na súčasnú sýrsku vládu neposúva podľa Ruska a Číny veci dopredu, lebo v súčasnosti sú väčšmi agresorom opozičné skupiny. Ich operácie sú stále trúfalejšie. Po tom, čo v pred dvoma dňami samovražedným atentátnikom zabili najvyšších bezpečnostných predstaviteľov sýrskeho režimu vrátane švagra prezidenta Asada, zaútočili aj na najväčšiu policajnú stanicu v Damasku, či výcvikové strediská provládnych milícií. Zároveň ovládli niektoré hraničné priechody na východe a severe krajiny, čoho výsledkom bolo povolanie irackej armády na obranu hranice.
Nepokoje v Damasku vedú ľudí k zúfalému úteku. V uplynulých 48 hodinách prekročilo hranicu medzi Sýriou a Libanonom vyše 60.000 ľudí, v tureckých prihraničných stanových táboroch býva už 50 tisíc utečencov. Najpokojnejšou sa javí situácia v západnej prímorskej časti krajiny, ktorá je hospodársky najrozvinutejšia a zostáva loajálna k prezidentovi Asadovi.
Boje počas dnešnej noci
Sýrske vládne jednotky útočili v noci na dnes na povstalcov v Damasku v snahe vyhnať ich z oblastí, do ktorých prenikli po nedávnom zabití šéfov bezpečnostných síl prezidenta Bašára Asada.
Armádne vrtuľníky a tanky udreli raketami, guľometmi a mínometmi na skupiny povstaleckých bojovníkov, ktorí sa dostali do metropoly tento týždeň počas operácie nazvanej Damaská sopka. Ľahko ozbrojení bojovníci sa presúvali ulicami pešo a útočili na bezpečnostné objekty a cestné blokády.
V centre Damasku však ráno panovalo ticho, uviedli obyvatelia pre agentúru Reuters.
Opozičné skupiny medzitým informovali, že druhým dňom pokračovali zrážky aj v najväčšom sýrskom meste Aleppo. Prestrelky prebiehali najmä v centre mesta ležiaceho na severe krajiny, ktoré násilie dosiaľ zasiahlo menej než iné časti Sýrie.
Sýrske pozorovateľské centrum pre ľudské práva, opozičná skupina, ktorá je na strane rebelov, monitorujúca násilie v krajine, oznámila, že v piatok v Sýrii zabili 240 ľudí vrátane 43 vojakov. Bilancia obetí za posledných 48 hodín dosiahla 550 mŕtvych, ide tak o najkrvavejšie dva dni vyše 16-mesačného povstania proti Asadovi.
.JPG)
.jpg)
