To, v akom stave sú transatlantické vzťahy, je nová situácia. Vo vzťahu USA k európskym krajinám dominujú dve témy – clá a zvyšovanie výdavkov na obranu. Post veľvyslanca v USA však nie je len o tom sedieť v kancelárii vo Washingtone, je to aj o komunikácii s bežnými ľuďmi. Zároveň sa netreba upierať len na federálnu vládu či Kongres, ale spolupracovať aj s jednotlivými štátmi a ich predstaviteľmi či think-tankami. Vyplýva to zo slov štátneho tajomníka ministerstva zahraničných vecí Ivana Korčoka, ktorý bude od septembra pôsobiť ako veľvyslanec v Spojených štátoch amerických. Priznal, že už má na svojom twitterovom účte nastavené upozornenia na tweety amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý je známy tým, že o svojich rozhodnutiach informuje na tejto sociálnej sieti.

Korčok skonštatoval, že spôsob, akým sa rozhodol americký prezident vykonávať svoju funkciu a komunikovať, vytvára novú situáciu. Trump napríklad v minulosti označil Európsku úniu za nepriateľa. „Keď sa pozriete na necelé dva roky pôsobenia novej administratívy, tak boli prijaté zásadné rozhodnutia, ktoré hovoria jedno – nachádzame sa v novej situácii vo vnútri transatlantických vzťahov. Mnohí hovoria o novej geopolitickej ére. Verím, že miesto mediálnych odkazov budeme viac a intenzívnejšie spolu komunikovať priamo. Tu je veľký priestor pre diplomaciu,“ odpovedal na otázku, ako sa mu bude pôsobiť v krajine, ktorej administratíva nie je Európskej únii naklonená.

Dôležitou témou, ktorou Trump tlačí na európskych spojencov, je obrana, konkrétne zvyšovanie výdavkov, keďže USA vynakladá na obranu dvojnásobok toho, čo európska časť NATO. Preto považuje Korčok debatu o tom, ako tento rozdiel znižovať, za legitímnu. „Je neudržateľné spojenectvo, v ktorom je podiel jednej strany na výdavkoch podstatne vyšší. To nie je len ekonomická veličina, ale aj politická. Tá debata je legitímna,“ priznal budúci veľvyslanec. Do Spojených štátov však odchádza podľa svojich slov s pomerne silnou a dôveryhodnou pozíciou, keďže Slovensko robí v tejto oblasti konkrétne kroky. „Ministerstvo obrany je pod drobnohľadom spojencov. Takisto za mimoriadne dôležité považujem, že v tejto krajine nastáva konsenzus o tom, že potrebuje adekvátnu časť venovať modernizácii. Toto by aspoň v tejto fáze mohla byť pomerne silná karta, s ktorou budeme pracovať,“ uviedol Korčok.

Trump však začal voči EÚ, ale aj ďalším krajinám, obchodnú vojnu. Zaviedol clá na hliník a oceľ, najnovšie oznámil zavedenie 25-percentných ciel na európske autá. „Po prvých výstreloch v podobe zavedenia ciel na hliník a oceľ a našich odvetných opatreniach nastalo isté prímerie aj vďaka tomu, že EÚ zvolila ráznu a jasnú odpoveď. Myslím si, že zavedenie ciel na automobily je posledná vec, ktorú tieto dva obchodné bloky potrebujú. Obchod hrá v našich vzťahoch mimoriadnu úlohu,“ zareagoval Korčok. Ako dodal, stále verí, že posledné zavedené clá boli na hliník a oceľ a ďalšie nepribudnú. O otázke, či nie je chyba, že EÚ a Washington spolu neuzavreli obchodnú dohodu (TTIP) ešte pred nástupom republikánskeho prezidenta, Korčok špekulovať nechcel. „TTIP v tejto chvíli nie je alternatíva, to si musíme povedať. Ale alternatíva a presná odpoveď na to, čo v tejto chvíli Spojené štáty považujú za dôležité, sú časti, s ktorými sa v TTIP pracovalo. Myslím si, že tadeto vedie cesta a verím, že sa vyberieme cestou odstraňovania, nie zavádzania colných taríf. Ak by len časť TTIP-u bola naplnená životom, tak si myslím, že by to bolo dobre,“ dodal a pripomenul, že v čase vyjednávania bola dohoda problematickejšia v Európe, než v USA.

„Je to tretí veľvyslanecký post, viem, že diplomacia sa nerobí od stola. Nemienim sedieť vo Washingtone, chcem okrem oficiálnych predstaviteľov komunikovať s bežnými ľuďmi, počúvať čo hovoria na Floride aj v Chicagu. To je dôležité, aby sme poznali, ako sa rodia určité rozhodnutia. V každej krajine je to tak, že rozhodnutia sa robia pre domácich voličov,“ priblížil svoju predstavu Korčok. Ako dodal, už má napríklad dohodnuté projekty a stretnutia v štáte Indiana. Zároveň priznal, že ak chce zanechať stopu, je naivné myslieť si, že by sa mu to mohlo podariť samému. „Skončili sa časy, keď sa nám diplomatom chodili klaňať. Na to treba zabudnúť. Ja by som tam chcel zanechať stopu cez našu kultúru, prezentáciu toho, čím môžeme o sebe povedať veľa – kam patríme, odkiaľ pochádzame a zanechať stopu u širšieho publika, ako sú len diplomati, politici,“ uzavrel Korčok.

Ivan Korčok pôsobil tri roky ako štátny tajomník na ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí, rok zastupoval ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka počas jeho pôsobenia v OSN. Štátnym tajomníkom bol aj v rokoch 2002 – 2005. Venoval sa európskym otázkam, na starosti mal predsedníctvo Slovenska v Rade EÚ počas druhého polroka 2016. V rokoch 2009 až 2015 zastával post stáleho predstaviteľa Slovenska pri EÚ, na ktorý prešiel z veľvyslaneckého postu v Berlíne (2005 – 2009). V minulosti zastával funkciu vedúceho delegácie pre prístupové rokovania do NATO. V začiatkoch svojej diplomatickej kariéry pôsobil aj v Berne či Bonne.