Pokiaľ ide o vzťah rozhodujúcich politických strán k Európskej únii, na Slovensku konsenzus, že do Únie patríme, jestvuje. Zároveň sa však nedajú prepočuť hlasy, ktoré sa do Únie systémovo opierajú. V kampani do eurovolieb, z ktorých vzíde nový parlament aj Komisia, sa treba postaviť demagógom, ale na druhej strane netreba z Bruselu robiť Svätý grál, ktorý sa nesmie kritizovať. Ľudí však až tak nezaujímajú európske inštitúcie, ale veci, s ktorými sa každodenne stretávajú, ako napríklad euro. Vyplýva to zo slov štátneho tajomníka ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivana Korčoka, ktorý bude od septembra pôsobiť ako veľvyslanec vo Washingtone.

„Myslím si, že pokiaľ ide o vzťah rozhodujúcich politických strán k Únii a nášmu členstvu, tak tu konsenzus jestvuje – že Slovensko patrí do Európskej únie. Ale nedajú sa prepočuť hlasy, ktoré sa do EÚ z môjho pohľadu už celkom systémovo a cielene opierajú. Myslím si, že celkom vedome tu istá časť politickej scény kalkuje s tým, že je tu skupina občanov, ktorým EÚ z princípu lezie na nervy a táto voličská skupina sa stáva zaujímavá, atraktívna. Táto voličská skupina je časťou politického spektra kŕmená tým, čo chce o EÚ počuť. Tí, ktorí ju takto kŕmia, musia dávať pozor na to, aby im to neprerástlo cez hlavu. Je prirodzené, že voliči budú očakávať, že tento jazyk, ktorí demagógovia používajú, sa raz premení na činy,“ upozornil Korčok. Priznal, že ak by mohol niečo zmeniť, chcel by mať počas svojho mandátu štátneho tajomníka viac času na komunikáciu so slovenskými občanmi. Na prelome rokov zorganizovalo ministerstvo Konvent o EÚ. Stretnutia s občanmi sa konali v Bratislave, Trnave, Nitre, Banskej Bystrici či Košiciach.

„Boli to mimoriadne inšpiratívne stretnutia. Mnohé z nich boli podstatne zaujímavejšie ako desiatky rokovaní, ktoré som absolvoval a musel som sa na ne pripravovať viac, ako na bežné rokovania. Keď stojíte pred 300 ľuďmi, máte s nimi hovoriť o EÚ a prijímať aj kritiku, tak musíte voliť úplne iný jazyk,“ uviedol štátny tajomník. Myslí si, že práve toto je cesta na komunikáciu s občanmi o EÚ. „Aktívnejšou komunikáciu vysvetľovať ľuďom, že EÚ nie je ani dokonalá a nie je to ani Svätý grál, ktorý sa nesmie kritizovať. Naopak, tadiaľto vedie cesta, aby sme vedeli oponovať tým, ktorí občanov kŕmia pokrivenými uhorkami, rozprávajú im o diktáte Bruselu, obmedzení výkonu vysávačov, o tomto treba aktívne hovoriť. Keď o tom nehovoríme, prichádzajú tí, ktorých Únia vôbec nezaujíma, nevedia o nej skoro nič a stačí im, keď istú skupinu voličov zásobujú mýtami či bájkami o tom, ako nás Brusel oberá o suverenitu,“ vysvetlil.

Korčok predpokladá, že rôzni demagógovia a populisti, ktorí nie sú schopní uspieť inak ako zjednodušenými frázami na adresu EÚ, využijú blížiace sa voľby do Európskeho parlamentu. „Obávam sa, že kampaň môže byť sčasti aj o zjednodušenom obraze, kde Únia bude používaná na domácu mobilizáciu so všetkými negatívami a známymi mýtmi napríklad o vysávačoch,“ varoval štátny tajomník. Pripomenul, že pred vyše rokom sme so znepokojením sledovali voľby v kľúčových členských štátoch, ktoré dopadli “nie zle“. „Demagógom sa treba postaviť, je to možné. Videli sme to vo veľmi citlivých francúzskych voľbách. Nezabúdajme, že francúzsky prezident Emmanuel Macron mal protivníkov, ktorí žiadali vystúpenie Francúzska z menovej únie, EÚ a on nakoniec uspel s absolútne proeurópskym naratívom. Ide to, ale naša komunikácia musí byť priamočiara, jednoduchá, zrozumiteľná, musíme povedať, prečo tu Európska únia je,“ tvrdí Korčok.

Voľby do Európskeho parlamentu sa budú konať v máji 2019. Vzíde z nich aj nová Európska komisia, pri ktorej sa zrejme uplatní princíp tzv. spitzenkandidátov. Čiže na čele Komisie by mal byť zástupca frakcie, ktorá získa v Európskom parlamente najviac poslancov. Podľa Korčoka sú tieto procesy vzdialené pre našich občanov. „Ľudí nezaujímajú inštitúcie. Mali by sme ich menej zaťažovať sci-fi scenármi o ideálnej podobe EÚ, ktorým ľudia nerozumejú, ktorými ich vyháňame od televízorov, internetu. Musíme im povedať, prečo je pre nich tento projekt dobrý. Ak sa nám toto podarí, tak podľa mňa budeme populistov, ktorí operujú skratkami, tlačiť na okraj. O toto ide,“ zdôraznil. Na druhej strane však priznal, že to závisí od konkrétnych ľudí, mnohí ho svojím záujmom a vedomosťami prekvapili. „Počas jedného stretnutia mi mladá právnička povedala, že EÚ je oveľa viac ako eurofondy či roamingové pravidlá, je to niečo, vďaka čomu tu máme 70 rokov mier. Keď vám toto povie mladý človek, tak si myslím, že to sa nielen dobre počúva, ale dáva to istú nádej,“ pokračoval Korčok s tým, že ľudia nechcú od EÚ veľa. Chcú, aby fungovalo to, čoho sa vedia dotknúť – spoločná mena, schengenský priestor, vnútorný trh, nechcú prekážky a bolo by fajn, ak by z politickej úrovne do toho prišla pozitívna emócia.

Ivan Korčok pôsobil tri roky ako štátny tajomník na ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí, rok zastupoval ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka počas jeho pôsobenia v OSN. Štátnym tajomníkom bol aj v rokoch 2002 – 2005. Venoval sa európskym otázkam, na starosti mal predsedníctvo Slovenska v Rade EÚ počas druhého polroka 2016. V rokoch 2009 až 2015 zastával post stáleho predstaviteľa Slovenska pri EÚ, na ktorý prešiel z veľvyslaneckého postu v Berlíne (2005 – 2009). V minulosti zastával funkciu vedúceho delegácie pre prístupové rokovania do NATO. V začiatkoch svojej diplomatickej kariéry pôsobil aj v Berne či Bonne.