Môj profil 
Predplatné
Egypt a ISIS
Od počiatku „Arabskej jari“ sa situácia v Egypte nestihla upokojiť. Po zvrhnutí prvého demokraticky zvoleného prezidenta ostala krajina rozdelená na dva tábory. Niektoré časti kmeňov na Sinaji sa, aj napriek relatívnej autonómii získanej po roku 2011, postavili proti vláde.
V boji sa už objavila aj čierna vlajka ISIS. Tá pred nedávnom hlásila úspešný prepad policajnej stanice, zanechávajúci 50 mŕtvych a obsadenie častí Šajch Zuweid, ktoré sú len 4 hodiny autom od najnavštevovanejších egyptských letovísk. Pozornosť vyvoláva aj symbolický dátum 23.7., ktorý sa stane 10. výročím teroristického útoku v stredisku. Ten si v minulosti vyžiadal 88 ľudských životov.
Okrem toho je stále prebiehajúci posvätný mesiac Ramadán nie len o odriekaní, pôste, dobročinnosti a priblíženiu k Bohu. Fanatické teroristické skupiny považujú tento mesiac za skvelú príležitosť, ako položiť život na „ceste Božej“. Význam martýrstva už na svojich internetových stránkach vyzdvihoval palestínsky hamas. V prípade bojovníkov ISIS sa dobročinnosť strieda s násilnosťami v paradoxnom až nepochopiteľnom duchu.
Islamský štát a expanzia násilia
Ahrar aš-Šam: „Aspoň nie sme al-Kájda“. Al-Kájda: „Aspoň nie sme ISIS.“ ISIS: „Aspoň sme úprimný.“ Aj takýto „vtip“ v dnešných dňoch koluje internetom. Faktom zostáva to, že Islamský štát sa stal vôbec najznámejšou teroristickou značkou s ktorou sa musia vysporiadať všetky ostatné náboženské, alebo nacionalistické (hamas) skupiny.
Bojovníkom z rád ISIS sa podaril neodškriepiteľný úspech. Obsadili a kontrolujú vlastné územie na území dvoch štátov. Zrušili hranice a umožnili voľný prechod medzi nimi. Jednotlivé skupiny sa buď pridávajú na ich stranu, alebo musia argumentovať prečo tak nespravili. Militantov majú v Afganistane a Pakistane, ale aj v severnej Afrike. Prisvojili si nedávny útok v Tunisku aj v Káhire, kde sa terčom stala talianska ambasáda.
Nigérijský Boko haram im už dávnejšie odprisahal vernosť. Al-Kájde preberajú militantov. Na to by malo stačiť 100 dolárov, s čím vďaka predaju ropy, výkupnom a vojnovým rabovaním, nemajú žiaden problém. IS taktiež kritizuje hamas a verbuje stále nových extrémistov v celom arabskom svete. Niektorých sa im podarí zradikalizovať, iným sa vyhrážajú zabitím rodinných príslušníkov.
Je teda otázne ako ďaleko to až dospeje. Aj napriek tomu, že sa hranice tzv. „chalifátu“ pomaly otvárajú a von prúdi ďaleko viac informácií než v minulosti, celkový obraz toho čo sa tam vlastne deje, nemáme. Pokojne sa môže jednať o najväčšiu genocídu od druhej svetovej vojny. Západné nálety sú skôr len estetickou hrou, než skutočným vojenským zásahom. Turecko sa snaží všemožne zabrániť vzniku vlastného kurdského štátu. Na druhej strane sú to práve Kurdi, Sýrska arabská armáda a hizballáh, ktorí tvoria opozíciu proti IS. Samozrejme netreba zabúdať ani na irackú armádu a jej hrdinu Abú Azreala, či šítske oddiely, ktoré sú taktiež obviňované z viacerých vojnových zločinov.
Islamský štát možno nie je taký silný ako sa na prvý pohľad môže zdať a Západná intervencia by s ním skoro skoncovala. Na druhej strane to bola práve intervencia v roku 2003, ktorá priviedla Irak do tejto občianskej vojny a aj keby chalifát padol, jeho chápadlá budú žiť naďalej. Nie len na Blízkom východe, ale po celom svete. Už teraz je viac než jasné, že mnohé jeho odnože nijako nepodliehajú priamemu irackému veleniu.
Tomáš Davidov
