Môj profil 
Predplatné
Iránski študenti tvrdili, že americké veľvyslanectvo bolo centrom komplotu proti ich krajine. Svojou akciou protestovali aj proti tomu, že Washington odmietol vydať zosadeného šacha Rezu Pahlavího.
Skupinu 52 zajatých Američanov potom na veľvyslanectve zadržiavali 444 dní. Na slobodu sa dostali v deň inaugurácie Ronalda Reagana za 40. prezidenta USA – 20. januára 1981 -, a to na základe tzv. alžírskych dohôd uzavretých 19. januára 1981, v ktorých sa USA zaviazali, že sa nebudú miešať do záležitostí Iránu a rozmrazia účty Iráncov.
Väzby medzi Spojenými štátmi a Iránom sa po obsadení veľvyslanectva prerušili. K uvoľneniu v iránsko-amerických vzťahoch došlo až po úmrtí ajatolláha Rúholláha Músavího Chomejního, ktorý zomrel 3. júna 1989. Oficiálne vzťahy však oba štáty neobnovili dodnes.
V deň výročia obsadenia veľvyslanectva USA sa v okolí jeho bývalého areálu v Teheráne vždy schádzajú stovky ľudí, ktorí protestujú proti Spojeným štátom, vykrikujú aj protiizraelské heslá a podpaľujú vlajky oboch týchto štátov.
.JPG)
