Môj profil 
Predplatné
“Dnes sme prekonali (pozn. úroveň obohatenia) 3,67%,” cituje jeho vyhlásenie agentúra IRNA.
Iránske úrady v nedeľu varovali, že počas niekoľkých hodín krajina začne s obohacovaním uránu nad limit 3,6 percenta.
Porušili tak obmedzenia, ktoré stanovuje jadrová dohoda z roku 2015.
V sobotu francúzsky prezident Emmanuel Macron telefonoval svojmu iránskemu náprotivku Hasana Rúhánímu, ktorého sa snažil odradiť od ďalšieho oslabovania jadrovej dohody.
V piatok vypršalo 60-dňové ultimátum, ktoré dal Teherán signatárom medzinárodnej zmluvy o obmedzení iránskeho programu. Tí mali pomôcť Iránu vyhnúť sa sankciám Washingtonu, ktorý vlani od dohody odstúpil.
Námestník iránskeho ministerstva zahraničia Abbás Arákčí predtým vyhlásil, že Európska únia nebola schopná splniť svoje záväzky a ochrániť Teherán pred americkými sankciami. Na tlačovej konferencii ďalej uviedol, že Teherán bude každých 60 dní odstupovať od časti svojich záväzkov, vyplývajúcich z jadrovej dohody, kým ostatní signatári neprijmú opatrenia, ktoré by ochránili Irán pred americkými sankciami.
Vyhrotené vzťahy s Iránom
Po nástupe amerického prezidenta Donalda Trumpa do funkcie sa vzťahy medzi Iránom a USA znateľne zhoršili. USA v máji minulého roka odstúpili od jadrovej dohody s Iránom a uvalili sankcie na islamskú ekonomiku. V piatok zvláštny splnomocnenec Spojených štátov pre Irán Brian Hook varoval pred tým, že USA uvalí sankcie na akúkoľvek krajinu, ktorá nakúpi iránsku ropu. Na konci americký prezident Donald Trump pohrozil Iránu vyhladením. Stalo sa tak potom, čo iránsky prezident Hasan Rúhání uviedol, že v Bielom dome trpia mentálnou poruchou.
Trump v reakcii na tieto výroky poznamenal, že iránski funkcionári nie sú chytrí a zdôraznil, že akýkoľvek vojenský konflikt s Iránom nebude trvať dlho. Dodal ale, že si vojnu nepraje. K týmto ostrým výrokom došlo potom, čo 20. júna Iránske revolučné gardy zostrelili americké bezpilotné lietadlo, ktoré operovalo v oblasti Perzského zálivu. Teherán tvrdí, že stroj prenikol do vzdušného priestoru krajiny, ale USA toto tvrdenie odmietajú. Podľa nich sa dron pohyboval v medzinárodnom vzdušnom priestore.
V reakcii na tento incident Trump nariadil útok na vojenské ciele v Iráne. Na poslednú chvíľu, ale svoj rozkaz zrušil. Podľa neho by pri útoku zomrelo 150 iránskych vojakov, čo považuje za neproporcionálnu odvetu. Na Twitteri však napísal, že variant útoku na Irán zostáva. Spojené štáty následne uvalili ďalšie sankcie, ktoré zasiahli aj iránskeho duchovného vodcu Ajatolláha Sajjida Alí Chameneího a ministra zahraničia Iránu Mohammada Džavád Zarifa.
Presne týždeň pred zostrelením dronu, teda 13. júna, došlo k explózii na dvoch tankeroch v Ománskom zálive. Spojené štáty z incidentu obvinili Irán. Ten svoju zodpovednosť odmieta. Ako dôkaz Pentagon zverejnil snímky, na ktorých údajne členovia Iránskych revolučných gárd odstraňujú nevybuchnutú mínu z japonského tankeru. Japonský prevádzkovateľ tankera spochybnil, že výbuch spôsobila mína. Odkazuje na členov posádky, ktorí tvrdia, že pred explóziou v blízkosti tankera zahliadli lietajúce objekty.
.jpg)
