Môj profil 
Predplatné
Poznamenal tiež, že domáci obyvatelia sa nemusia obávať ani hluku počas vŕtania, ktorý bude podľa jeho slov porovnateľný so zvukom, ktorý vydáva prechádzajúce nákladné auto či autobus.
Spoločnosť plánuje realizáciu hydrogeologického vrtu hĺbky do 500 metrov. „Hlavným cieľom hydrogeologického prieskumu bude overiť možnosť zachytenia termálnej vody v kolektoroch mezozoika do hĺbky 500 m, s predpokladanou ložiskovou teplotou od 20 do 25 stupňov Celzia,“ uvádza sa v materiáloch dostupných na enviroportáli Ministerstva životného prostredia SR. Investor podľa nich plánuje geotermálnu vodu využiť ako zdroj tepla v objekte Vila Széchényi. Ako uviedol, ide o komplikovanú geologickú stavbu, preto uvedené parametre možno len predpokladať. V materiáloch sa rovnako uvádza, že obyvateľstvo bude počas realizácie vrtu ovplyvnené najmä zvýšenou hlukovou záťažou, má isť však len o dočasné zdroje hluku počas približne šiestich mesiacov, ktoré zhotovením vrtu zaniknú.
Zámer spoločnosti vyvolal medzi Tatrancami veľkú diskusiu. V petícii upozornili na to, že vrt je plánovaný v tesnej blízkosti sídliska a neprimeraným spôsobom zasiahne do bežného života obyvateľov tejto tatranskej osady. Okrem nadmernej hlučnosti spojenej s realizáciou vrtu sa obávajú najmä toho, že sa do miestneho potoka dostane arzén. Miestna poslankyňa a organizátorka petície Lucia Dubielová založila svoje obavy aj na tom, že z geologického hľadiska ide o zhodný rezervoár geotermálnej vody s už existujúcim vrtom v Starej Lesnej vykazujúcej arzén, ktorý sa v malej miere vypúšťa do potoka. „Sám investor tvrdí, že vrt je tak komplikovaný, že niektoré hodnoty môžu byť len predpokladané. Preto som požadovala, aby sa vypracovala takzvaná veľká EIA, teda posúdenie vplyvov na životné prostredie, aby sa rozobralo to, aký to na nás bude mať vplyv. Nie je to niečo, čo by sme využívali všetci, nie je to pre nás, je to súkromná aktivita jedného človeka,“ uviedla pre agentúru SITA Dubielová. Jevický pripomenul, že na daný prieskumný vrt bolo potrebné získať okolo 70 povolení a každú literu zákona dodržal. „Nechcem tu vybudovať aquacity,“ poznamenal s tým, že ešte nikto nevie, či sa na danom mieste teplá voda vôbec objaví. „Netvrdím, že budem vykurovať sídlisko, ale keď tá kapacita vody a teploty bude dostatočná, myslím si, že veľmi veľa objektov by bolo schopných sa na to pripojiť,“ uviedol počas stretnutia.
Podľa Pavla Tupého, generálneho riaditeľa banskobystrickej spoločnosti Envigeo, a. s., ktorá spracovala zámer činnosti, hovoriť o tom, čo bude voda obsahovať, je “čisté šarlatánstvo”. „Nemáme podklady k tomu, aby sme riešili, či tam bude teoreticky menej, alebo viac arzénu. Investor podstupuje to riziko, že minie či investuje 400- či 600-tisíc eur, aby vyvŕtal vrt,“ poznamenal. Až v prípade pozitívneho vrtu bude podľa jeho slov možné zistiť, koľko arzénu sa tam nachádza. Zároveň dodal, že žiaden veľký podrobnejší dokument, ako napríklad veľká EIA, by do tohto problému viac svetla či informácií nepriniesol. Jana Čičmancová z Envigeo vysvetlila, že v prípade pozitívneho vrtu bude ďalším krokom spracovanie ďalšej EIA, ktorá bude riešiť využitie geotermálnych vôd.
Odbor starostlivosti o životné prostredie na Okresnom úrade v Poprade pred časom rozhodol, že prieskumný vrt pre geotermálne vody sa nebude posudzovať podľa zákona EIA, teda zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Investorovi však stanovil podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie. Napríklad v prípade negatívneho ovplyvnenia už povolených odberov geotermálnych vôd požaduje práce ukončiť. Medzi ďalšími podmienkami je aj dodržiavanie časového rozsahu výkonu vrtných prác v pracovných dňoch od 8:00 do 20:00, keďže počas víkendov a sviatkov sa pracovať nebude, a dodržiavanie hlukových limitov najmä počas výstavby.
.JPG)
.jpg)
.jpg)
