Intercept vysvetlil, čo zamlčujú protiruské články v západných médiách

Washington 4. marca 2017 (HSP/sputnik/Foto:TASR/AP-Alvaro Barrientos)

V mnohých amerických periodikách sa používa v poslednej dobe veľmi populárna a zisková téma rusofóbie, píše jeden zo zakladateľov The Intercept Glenn Greewald.

Ako príklad uvádza článok o Rusku a novom prezidentovi USA v magazíne New Yorker, ktorého marcové číslo vychádza s obrázkom Putina a Trumpa na obálke. Prívrženci demokratov článok vítali ako “odhalenie” vplyvu Vladimira Putina na prezidentské voľby. Preto stojí za to sa zastaviť pri faktoch, ktoré nie sú pre demokratov pohodlné, ktoré si protirečia, ktoré sa ale usadili v ich kruhoch pri pohľade na Rusko, píše Greenwald.

Hlavne je očividné, nakoľko sa tí, ktorí majú radosť z protiruského tónu v tlači, stavajú ľahkomyseľne k tým následkom, ktoré môže ich činnosť spôsobiť, hovorí autor. Riziko znovuzrodenia studenej vojny – to nie je žiadna hra. Časť demokratov spolu s nejagresivnějšími republikánmi vytvorila svojimi vyhláseniami v krajine takú situáciu, že už len vyzývať k zlepšeniu vzťahov s Ruskom znamená byť v podozrení z nelojálnosti.

Okrem toho, pripomína Greewald, sa neustále pripomína v médiách verzia o tom, že Putin rozkázal zorganizovať kybernetické útoky na USA, ktorú “je nepríjemné dokonca aj namietať v slušnej spoločnosti”, tá však zatiaľ nebola oficiálne dokázaná. To priznáva dokonca aj New Yorker, ktorý je nútený pripomenúť, že dokonca aj informácie o účasti Ruska na kybernetických útokoch “obsahujú viac predpokladov než dôkazov”. Anonymné tvrdenie pracovníkov výzvedných služieb, ktorí sú motivovaní neznámymi motívy – to nie je ten materiál, na základe ktorého stojí za to robiť závažné rozhodnutia, zdôrazňuje autor.

Americké médiá často pripomínajú, že Putin často hovoril o americkom zasahovaní do vnútorných záležitostí Ruska – so zreteľom na to, ako často to Putin hovorí, je ťažké o tom mlčať, píše autor. Prakticky nikdy sa ale touto otázkou nezaoberajú podrobnejšie, dokonca sa ani nepokúšajú dať čitateľom odpoveď, či sú tieto obvinenia ruského prezidenta podložené. Toto mlčanie nezanecháva žiadne pochybnosti, že tieto obvinenia sú úplne spravodlivé: aby sme sa o tom presvedčili, Greenwald navrhuje pozrieť na číslo magazínu Time z roku 1996 s názvom “Ako americkí poradcovia pomohli Jeľcinovi zvíťaziť v prezidentských voľbách”.

Vo výsledku je používanie vonkajšej hrozby len dávno známa taktika, ktorá má zvrátiť pozornosť obyvateľov od neúspechu systému amerických elít, myslí si Greenwald. Médiá sa pokúšajú prinútiť Američanov sústrediť sa na to, čo sa odohráva na druhej strane Zeme, aby ich prinútili zabudnúť na korupciu a zlé činy vlády vlastnej krajiny. Napriek tomu ale ani New Yorker nemôže nepriznať, že za príchodom Trumpa stojí neúspech neoliberálnej politiky, ktorá mala vplyv na životy miliónov ľudí.

Využívanie “ruskej hrozby” pre zjednotenie Spojených štátov je samo o sebe zlé, zostáva ale nádej, že situácia sa ešte viac nezhorší a svet sa nestretne s novou studenou vojnou či dokonca otvoreným vojenským konfliktom. S ohľadom na rast napätia medzi štátmi sa tento vývoj situácie zdá oveľa pravdepodobnejšie než kedykoľvek predtým za posledné roky, uzatvára Greenwald.