Môj profil 
Predplatné
“V reakcii na teroristické útoky v Bruseli prišli niektorí politici i novinári s návrhom vytvoriť jednotnú európsku spravodajskú službu. Odborníci zo spravodajskej komunity považujú túto myšlienku za obraz profesionálnej nekompetentnosti politikov a novinárov, ktorí nepoznajú podstatu fungovania spravodajských služieb a charakter spravodajskej profesie,” zdôraznil bývalý plukovník rozviedky SIS a predseda Asociácie bývalých spravodajských dôstojníkov (ABSD).
Ako pripomenul, už po teroristických útokoch v novembri minulého roku v Paríži eurokomisár pre migráciu, vnútorné veci a občianstvo Dimitris Avramopulos vyslovil návrh, aby EÚ vytvorila akúsi európsku verziu amerického Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI).
“Eurokomisár ignoruje fakt, že spravodajské služby sú konšpiratívne fungujúce organizácie, ktoré primárne slúžia na ochranu záujmov jednotlivých štátov a ktoré si žiarlivo chránia svoje tajomstvá. K výmene utajovaných informácií a spoločným operáciám pristupujú iba vtedy, ak im na plnenie ich poslania nestačia vlastné spravodajské kapacity a prostriedky. Pre vnútorné špecifiká účinného fungovania spravodajských služieb platí metafora, že tak, ako sa nepožičiava zubná kefka, auto alebo manželka, tak sa neodkrývajú najvzácnejšie spravodajské zdroje a neposkytujú sa ani prostriedky, ktoré každá spravodajská služba považuje za svoje ‘rodinné striebro’,” povedal Cibula.
Aktuálne poznatky z boja proti terorizmu však poukazujú na reálny problém, a to výmenu, resp. zdieľanie informácií medzi spravodajskými službami a tiež defekty v analytickom procese získaných informácií. “Banálnym problémom identifikácie podozrivých osôb je napríklad unifikácia transkripcie mien v cyrilike alebo arabčine do latinky. V tomto smere by bolo vhodné na koordinovanie spravodajskej činnosti v Európe vytvoriť európske situačné centrum, ktoré by zabezpečovalo dôsledný režim výmeny spravodajských informácií a koordinovalo spravodajské operácie zamerané proti medzinárodnému terorizmu. Netreba však začínať na zelenej lúke, pretože už od roku 2011 na papieri existuje Spravodajské a situačné centrum Európskej únie (EU INTCEN). Rozšírenie jeho aktivít vo vzťahu k protiteroristickému spravodajstvu a rozšírenie jeho kompetencií by pomohlo efektívnejšie využívať spravodajskú kapacitu jednotlivých členských krajín EÚ,” dodal Cibula.
“Politici a novinári, ktorí nepoznajú špecifiká vnútorného fungovania spravodajských služieb, neberú do úvahy, že jednotná európska spravodajská služba by trpela rivalitou predstaviteľov dominujúcich krajín, nedostatočnou mierou ochoty odovzdávať spoločné tajomstvá a jej činnosť by brzdili kompetenčné spory s národnými spravodajskými agentúrami. Problematická by bola aj otázka zodpovednosti v prípade neúspešných operácií, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť spravodajského koloritu,” zdôraznil.
