Môj profil 
Predplatné
„Keďže sa konšpiračné weby,“ snaží sa hneď v úvode Hvorecky znížiť vážnosť médií, ktoré tento rozhovor publikovali, a pokračuje „pokúšajú urobiť z Ibrahima Maigu filozofa dejín, ktorý ako Afričan vyslovil „nech sa o utečencov starajú Francúzi, Angličania, Američania a nech nezaťažujú ostatné krajiny, ktoré s rabovaním Afriky nič nemali,“ čím sa stal na pätnásť minút novým pseudo Milanom Lasicom slovenského internetu, rád by som Ibimu a jeho lajkovačom pripomenul, že Československo patrilo k veľmi významným výrobcom a distribútorom zbraní v období studenej vojny a k aktívnym podporovateľom Sovietskeho zväzu pri brutálnom kolonializme a boji proti západu,“ zvaľuje Hvorecký vinu na Československo a začína nám všetkým sypať popol na hlavu.
„Len na Kubu sme dodali 30 tisíc pušiek a 100 tisíc granátov. Do Egypta, Sýrie a Jemenu zbrane za 800 miliónov československých korún iba do konca roku 1960. Mám pokračovať vojenskými lietadlami pre Ugandu? Dodávaním techniky a leteckých trénerov do Ázie?“, kladie si Hvorecký rečnícku otázku, ktorá ma u čitateľov vzbudiť výčitky svedomia a pokračuje: „K pravidelným zákazníkom zbrojného priemyslu ČSSR patrili India, Afganistan, Irak, Ghana, Keňa, Alžírsko, Angola, Guinea a dokonca aj Ibiho rodné Mali. Nepočul náhodou niekto v uplynulých týždňoch a mesiacoch práve o týchto krajinách v súvislosti s masovými vlnami utečencov?“, pýta sa Hvorecky a necháva odpoveď na čitateľovi. Problém však je v tom, že ani jedná z týchto krajín nie je hlavným zdrojom utečencov, hlavne do Európy iste nie.
„Nehovoriac o Vietname, to vie azda každý, kto niekedy videl film Čata (za socializmu z titulkov, samozrejme, vyškrtli scénu, keď americkí vojaci objavia sklad československých samopalov…)“, zdieľa sa so svojimi zážitkami ďalej Hvorecký, ktorý mal v čase premiéry filmu 12 rokov.
„Pozoruhodné, že pán Maiga nie tak dávno – našťastie – neúspešne kandidoval za SDĽ do europarlamentu a vtedy sa dušoval, aká úžasná a dôležitá je Európska únia, ako zachránila Slovensko a aký je nadšený jej spoločnou politikou“, pripomína Hvorecký Ibimu jeho minulosť a naznačuje, že obrátil kabát.
„Samozrejme, od Ibiho neočakávam absolútne nič a iba sa nesmierne teším, že sa už nevenuje hudbe ani herectvu. Ale žasnem, že takéto sprostosti vidím na Facebooku zdieľať aj ľudí, ktorých som donedávna považoval za príčetných.“
„Ak by sme sa naozaj mali držať Ibiho „logiky“ a prevziať zodpovednosť, tak by sme nemali pomáhať vybavovať žiadosti o azyl len 785 migrantom (z ktorých tu povolia zostať možno desiatim, ak vôbec), ale státisícom. Toľkí zahynuli československými zbraňami, aj vďaka ktorým sa my máme tak dobre a oni tak zle,“ uzatvára svoj článok Hvorecký, ktorý nerobí rozdiel, medzi predajom zbraní vláde zahraničnej krajiny a jej vybombardovaním.
Boris Garman
krátené
.JPG)
