Húsenice požierajúce plasty môžu vyriešiť problém so znečisťujúcim plastovým odpadom

Cambridge 26. apríla 2017 (HSP/Foto: TASR – František Iván)

Húsenice druhu Galleria mellonella, ktorý sa bežne používa ako návnada na ryby, majú schopnosť požierať aj plast, čo by podľa vedcov pomohlo zvládnuť globálny problém plastového znečistenia prostredia

Polyetylén predstavuje 40 % európskych výrobkov z plastov, väčšinou vo forme obalov a nákupných tašiek. Na skládkach ho býva viac ako tretina spomedzi plastov. V prostredí sa biologicky rozkladá veľmi dlho, a tak predstavuje vážne nebezpečenstvo najmä pre morský život, keď sa nerecykluje.

Problém môže vyriešiť húsenica druhu Galleria mellonella patriaca k väčším voskovým morám, ktorú nemajú radi včelári, pretože kladie svoje vajíčka do včelích úľov, kde húsenice požierajú včelí vosk a ničia včelstvá.

Práve včelárstvo je koníčkom pre biologičku Federicu Bertocchiniovú z Inštitútu biomedicíny a biotechnológie v španielskej Kantábrii. “Keď som čistila úle na opätovné použitie na jar, boli napadnuté (voskovými) červami. Pozbierala som ich do vrecka a po chvíli som zistila, že vrecko je plné otvorov a tieto húsenice sa plazili po mne,” opisuje situáciu, ako náhodne zistila veľký apetít týchto húseníc na plast.

Bertocchiniová a vedecký tím z Cambridgeskej univerzity sa rozhodli uskutočniť experimenty s cieľom zistiť, koľko a ako rýchlo môžu títo škodcovia konzumovať plasty škodlivé pre životné prostredie. “Tento objav by mohol byť dôležitým nástrojom na pomoc pri odstraňovaní odpadu z polyetylénového plastu nahromadeného na skládkach a v oceánoch,” konštatuje profesor na Cambridgeskej univerzite Paolo Bombelli, spoluautor štúdie publikovanej v časopise Current Biology.

Pri pokuse položili stovky malých žltkastých húseníc na plastovú tašku zo supermarketu a po asi 40 minútach už v nej boli otvory. O dvanásť hodín neskôr húsenice spotrebovali už 92 miligramov, čo bolo oveľa rýchlejšie ako huby či baktérie. V ďalšom teste biológovia potvrdili, že larvy úplne strávia plastovú múčku rozložením jej chemickej štruktúry.

Predpokladá sa, že príčinou rozkladu je ich enzým alebo iná zlúčenina, ktorú v sebe majú. “Húsenica produkuje niečo, čo porušuje chemickú väzbu, možno v jej slinných žľazách alebo v symbiotických baktériách v jej čreve,” vysvetľuje Bertocchiniová. Keďže sa živia včelím voskom, ich tráviaci proces je vtedy podľa vedcov podobný rozpadu polyetylénu. “Vosk je polymér, akýsi prírodný plast, a má chemickú štruktúru, ktorá nie je odlišná od polyetylénu.”

“Použitie miliónov húseníc na plastové vrecia by nebolo možné,” dodáva Bertocchiniová, ale biológovia dúfajú, že sa im podarí umelo vytvoriť túto aktívnu látku nachádzajúcu sa v húseniciach, ktorá by sa aj vo veľkom mohla použiť na rozkladanie ekologicky škodlivých plastov, už teraz dosť rozšírených ako neriešiteľný odpad po celom svete.