Helsinki 11. júna 2018 (HSP/Sputnik/Foto:TASR/AP-Petr David Josek)
Po predpokladanom výstupe Grécka z programu pomoci EÚ môžu v Európe opäť vzniknúť spory ohľadom toho, či má Brusel odpustiť Aténam dlhy alebo nie, píše Hufvudstadsbladet.
Noviny uvádzajú, že pred EÚ stojí dilema: z jednej strany môže odpustnie dlhov vyvolať analogické požiadavky zo strany ostatných členských štátov, z druhej strany bezohľadnosť EÚ ako veriteľa môže viesť k tomu, že sa Atény preorientujú na Rusko alebo Čínu.
Ak všetko pôjde podľa plánu, európski ministri financií na konci júna bližšie potvrdia, že Grécko môže vystúpiť z osemročného programu podpory, ktorý držal nad vodou ekonomiku tejto krajiny po ekonomickej katastrofe v roku 2010, píše Hufvudstadsbladet.
Kríza mala pre Grékov vážne následky: pokles životnej úrovne, nezamestnanosť vyššiu než 20 %, niekoľkonásobné zníženie penzií. Mládež vo väčšine prípadov nevidí svoju budúcnosť v tejto krajine. Okrem toho sa v krajine objavilo obrovské množstvo migrantov a utečencov, ktorí neboli pustení do ďalších krajín EÚ bez ohľadu na to, že Brusel stanovil kvóty pre každú krajinu.
Grécko mohlo obdržať pomoc za podmienok, že urobí rozsiahle reformy v oblasti všetkých sfér života spoločnosti. Okrem toho Atény sľúbili, že budú bojovať proti všadeprítomnej korupcii.
Časť podmienok Grécko splnilo, ale na júnovom stretnutí európske krajiny rozhodnú, či to bolo dostatočné. Vyzerá to, ako uvádzajú noviny, že všetko speje k tomu, že ich rozhodnutie bude kladné, ale systém štátneho riadenia a právny systém Grécka stále ešte neodpovedá štandardom EÚ.
Predpokladalo sa, že privatizácia štátnych podnikov prinesie príjmy nutné pre zmiernenie dlhového zaťaženia, ale očakávané výsledky neboli dosiahnuté. Grécko malo dostať 22-23 miliard eur, ale v súčasnej chvíli je to iba 5 miliard.
Zatiaľčo veritelia Atén premýšľajú o tom, či je možné zrušiť podporu, v Grécku prebieha vyšetrovanie vo veci podozrenia z korupcie dvoch bývalých premiérov, európskeho komisára a riaditeľa Centrálnej banky. Môže to byť znakom toho, že vláda sa pustila do boja s korupciou, ale môže to mať i politický podtext.
Takmer všetci podozriví sú zástupcovia pravicovej opozičnej strany Nová demokracia, ktorá je veľmi populárna. Grécky premiér Alexis Tsipras z ľavicovej strany SIRIZA môže vyhlásiť predčasné voľby už na jeseň, aby využil situáciu a ukázal, že Grécko môže samo stáť na nohách bez pomoci „protivnej trojky” — Európskej komisie, MMF a Európskej centrálnej banky.
No i samotný fakt podozrenia, že vládnuca strana môže využiť právny systém k prenasledovaniu politických protivníkov, ukazuje, že uplynie ešte dlhá doba, než sa v krajine objaví politický systém založený na transparentnosti a pevných pravidlách.
V prípade, ak Grécko stratí podporu EÚ, to dá nový impulz sporom o tom, či je treba tejto krajine odpustiť dlh. Nemecko a ďalšie krajiny dôsledne odmietali odpisovať dlhy z obavy, že taký krok povedie k reťazovej reakcii ďalších členov EÚ nachádzajúcich sa v podobnej situácii.
„Grécko však zostane chudou a zraniteľnou krajinou ešte dlho po odchode z programu. Ak bude EÚ vyzerať ako bezohľadný veriteľ, môže Grécko začať hľadať iných spojencov,” upozorňuje Hufvudstadsbladet.
Napríklad Rusko uvíta oslabenie EÚ a môže pozvať Grécko do svojej spoločnosti, ktorej základom je pravoslavie. Čína, ktorá získala prístav Pireus, sa díva na Grécko ako na strategický článok svojej Novej hodvábnej cesty — najdôležitejšieho pekingského projektu, ktorého pomocou chce zvýšiť svoj ekonomický a politický vplyv.
„V tejto geopolitickej hre by mala EÚ premýšľať o tom, čo znamená jednota únie. Možno sa bude musieť z tohoto dôvodu vzdať časti svojich zásad, aby sa vyhla väčším stratám,” uvádzajú v závere noviny.