Bratislava 27. júla 2016 (HSP/Foto:Archív Jozefa Ivašku)

Dnes sa lúčime so seriálom o „hudobnom Móricovi Beňovskom“ – spevákovi Jozefovi Ivaškovi. Onedlho bude prezentovať svoju druhú autobiografickú knihu – Na hrane. Tento názov si nezvolil náhodou, pretože sa domnieva, že celý jeho život je na hrane…

V súčasnosti je Jozef Ivaška na voľnej nohe,  od roku 2002 spieva prevažne našim krajanom v Amerike, na Floride mal niekoľkokrát koncert aj s Waldemarom Matuškom. Dosť často vystupuje na Východe: v Rusku, na Ukrajine, Kazachstane, Gruzínsku a pod.  Je sólista. Nemá svoju kapelu, spieva v štyroch jazykoch s orchestrami alebo na podklad, ale vždy naživo. Často spieva aj slávne duetá, jeho partnerkami sú viaceré medzinárodné hviezdy muzikálového neba. Od roku 2006 je tiež členom poroty pre Európsku úniu a zúčastňuje sa na speváckych súťažiach po celom svete. Po všetkých kontinentoch cestuje aj vďaka tolerantnej manželke, pôvodne pedagogičke, ktorá pracuje v Rakúsku, rovnako ako aj jeho mladšia dcéra, promovaná psychologička. „Som šťastný, že aj môžem stále spievať a ľudia ma chcú. Budem robiť všetko preto, aby to trvalo čo najdlhšie,“  prízvukuje Jozef Ivaška.

Jozef Ivaška vystupoval prakticky na celom svete, nielen v Európe, ale aj v USA či v Ruskej federácii. V Rusku sa ako člen či predseda poroty na takých festivaloch, akými sú Delfskije igry (Delfské hry) alebo Otkrytaja Jevropa (Otvorená Európa). Začiatok festivalu Delfskije igry ružomberský rodák prirovnal k otváraciemu ceremoniálu olympijských hier. Jednotlivé štáty nastupujú za zástavou a fakľou. Na festivale Otkrytaja Jevropa sa slovenský spevák zúčastňuje od roku 2003.

Veľmi ochotne sa zúčastňuje na medzinárodnom mládežníckom festivale Delfské hry, ktorý už 15 rokov usporiadajú v Rusku. „Je to festival festivalov, niečo ako olympiáda v kultúre, kde je prezentovaná hudba s umeleckým prednesom, fotografiou a výtvarným umením v rôznych kategóriách,“ zdôrazňuje Jozef Ivaška.

Porozprával o tejto hudobnej „olympiáde“. Pripomenul, že tradícia poetických a hudobných súťaží sa zrodila v Starovekom Grécku, v Delfách. Konali sa každé 4 roky a vznikli v 6. Storočí pred našim letopočtom. Básnici čítali svoje poémy a hudobníci ich sprevádzali hrou na hudobných nástrojoch. Delfy boli najdôležitejším kultúrnym a duchovným centrom Starovekého Grécka.

V 30. rokoch minulého storočia sa v Grécku pokúsili o znovuzrodenie Delfských hier, ale aj v samotnom rodisku, znovuzrodené hry vydržali krátko. Preto je o to väčším prekvapením, že na začiatku 21. storočia sa etablovali v Rusku a získali popularitu. Nová éra Delfských hier sa začala v r. 2000, keď sa v Moskve zišli delegácie z 27 krajín sveta. Od tej doby sa vo svetovom meradle konali len dve podujatia. V Rusku sa však konajú každý rok. Hudba, tanec, divadlo, fotografia a dizajn, varenie či účesy – dokopy 30 kategórií. Iba v hudobnej sfére je ich 13. Väčšinou svoje umenie prezentujú deti, mládež a dospelí vo veku od 10 do 25 rokov. Každá veková kategória má špecifickú náročnosť.

Hovorí, že sa asi nedá spomenúť na všetky jeho pôsobenia v porotách festivalov za tie roky.  „Ale predsa spomeniem niektoré z nich: Petrohrad „Angel nadeždy“, na Kryme „Pevučij bereg “ na Ukrajine v mestách, Odesa, Mariopol, Vinica či v Poľsku festival vo Vřešove, v Bulharsku Velike Tarnovo, ale a aj na Slovensku v Liptovskom Mikuláši, v Senci. Ba dokonca som bol v porote počas môjho pobytu v Austrálii v Sydney, ktorý usporiadalo rádio v Sydney. No festivaly ,ktoré boli výlučne prezentáciou Slovenskej kultúry som absolvoval väčšinou aj s mojim synom Dodom. Mám síce rakúsky pas, ale aj srdce Slováka žijúceho v zahraničí,“ prízvukuje Jozef Ivaška.

Počíta a vychádza mu, že vystupoval v 40 štátoch po celom svete. Je dlhoročným stálym porotcom viacerých medzinárodných hudobných súťaží. Preto 22. septembra odchádza na Krym, na festival Vostočnyj bazar /Východný trh/, ktorý sa bude konať v krásnom kúpeľnom meste Jalta.

„Ja nerobím rozdiel, či je to Rusko, Ukrajina, Rakúsko, Slovensko, Amerika, Austrália – vystupujem všade, kde majú radi hudbu a spev. Všade na podobných podujatiach stretávam tých najkrajších ľudí, pretože každý chce prezentovať svoju národnú kultúru, svoju krajinu, svoj región, svoje piesne a tance. A nie je tam žiadna politika! Všetci si rozumejú a všetci sú priatelia. Kultúra oveľa viac spriateľuje ľudí po celom svete, ako politika. Napríklad, aj teraz na Kryme budú vystupovať zástupcovia 36 štátov zo všetkých kontinentov,“ podčiarkol.

Začíname preberať, na ktorých kontinentoch spieval Jozef Ivaška. Zisťuje sa, že zatiaľ nevystupoval v Afrike a ešte sa mu nepošťastilo spievať ani v Antarktíde. Mnohé ostatné jeho cesty boli dosť dlhé: spieval v austrálskom Sydney, v kazašskej Astane. „Nespomínam to preto, že som cestoval tak ďaleko. Aj v Kazachstane, aj v Austrálii spieval som viac razy. Ale tá posledná cesta stala za to! Bolo to pred Vianočnými sviatkami. V Austrálii je leto, v Kazachstane zima. V Sydney bolo viac ako štyridsať stupňov tepla, v priebehu niekoľkých hodín som sa dostal do Astany, kde bolo mínus štyridsať stupňov! Bol to šok… O tom píšem aj v mojej knihe. Preto som túto kapitolu pomenoval: „Prečo neletieť do Kazachstanu pred Vianocami“, usmieva sa Jozef Ivaška.

Trilógiu o súčasnom hudobnom Móricovi Beňovskom – Jozefovi Ivaškovi by som chcel zavŕšiť citátom z jeho knihy Na hrane – taktiež zo záverečnej pasáže z tejto knihy: „Na záver by som zhodnotil môj doterajší život. Splnil sa mi sen spievať a obdarovávať tak mojimi piesňach ľudí a to nielen doma, ale po celom svete. Tento sen sa mi dokonca naplnil do bodky. Precestoval som viac ako štyridsať krajín a štyri svetadiely. Prostredníctvom tejto knihy by som sa chcel poďakovať mojim najbližším, manželke, deťom a všetkým tým, ktorí mi pomáhali a vďaka ktorým som tým, čím som. Mám dve krásne a múdre deti, na ktoré som právom hrdý. Dodo pokračuje po mojej tŕnistej ceste speváka. Má krásny hlas a neuveriteľne má rád hudbu. Na Katarínku sa môžem vždy spoľahnúť. Tá si z nás najviac vytrpela. S Maťkom vychovávajú malú Katku a tá ma ohuruje každý deň niečím novým, čo sa naučila či už doma alebo v škôlke. Je hudobne nadaná a tak jej Dodo kúpil gitaru, s ktorou chodí aj spávať. Chcem, aby moje piesne rozdávali ľuďom radosť. Chcem v živote rovno stať! Prešiel som si mnohými úskaliami a neviem čo ešte ma v živote čaká. Veď aj v jednej mojej piesni spievam: „Život dvíha latku“ alebo „Neviem ako zazvoní mi nový deň“. A TO JE ČISTÁ PRAVDA…“

Eugen Rusnák