Môj profil 
Predplatné
“My, historici, to vieme dávno. Ľudia spustia nejakú aktivitu s určitým cieľom – v tomto prípade s cieľom zmeniť základnú paradigmu existencie Slovenskej republiky, ktorou je suverenita slovenského národa a nezávislá realizácia jeho samourčovacieho práva,” píše úvodom svojho komentára Anton Hrnko, pričom spomína vplyv známej IT spoločnosti ESET.
“Vynaloží na to z poverenia svojich chlebodarcov obrovské prostriedky a zdá sa, že všetko sa vyvíja tak, ako sa naplánovalo. Ich kandidát sa stane prezidentom, pardon prezidentkou, a všetko by malo pokračovať ako dobre namastený stroj. Len stalo sa niečo nevídané! Namazaný stroj sa zadrhol. Ak by chcel ESET vedieť, kto tam nasypal piesok do rozvodov, mal by sa opýtať Beblavého, kto mu poradil ten šialený protest na konci volebného obdobia. Myslím si, že to bola príčina, prečo PS/Spolu nedosiahli vysnívanú métu! Ak niekto bude argumentovať, že však aj SNS to nedosiahla, tak je na vedľajšej koľaji. SNS prepadla z iných príčin!”
Anton Hrnko tvrdí, že najväčším víťazom predchádzajúcich volieb určite nebol Igor Matovič. “Najväčším víťazom volieb je nepochybne multiotecko Boris Kollár! Borisa určite, keď ako vekslák začínal pred bratislavským Priorom, ani v duchu nenapadlo, že po tom, čo sa na jeho prašáku vystriedali takmer všetci slovenskí mafiáni počnúc Diničovcami a končiac Piťovcami nevynechajúc pri tom Žaľuďa Steinhubela (určite si Boris nemyslel, že s druhým Žaľuďom bude o cca 20 rokov vytvárať koalície), sa na konci tyče objaví prezidentka Z. Čaputová. Skrátka, Borisov prašák je niečo zázračné!”
Dodáva, že prezidentka sa podľa neho určite necíti nedobre len na Kollárovom prašáku. “Neverím, že jej neprekáža aj človek, o ktorom si väčšina Slovákov myslí, čo si myslí. Ale čo už. Keď si sa dal do boja za určité záujmy, musíš v tom boji bojovať až do roztrhania tela. Takže nielen musíš zniesť nedôstojné miesto na Borisovom prašáku, ale tváriť sa aj ústretovo voči stále meniacim sa názorom a postojom trnavského artistu. Ale čo už, je lepšie byť v holporte s človekom s pozoruhodnými vzťahmi a priateľstvami alebo s človekom, o ktorom si väčšina myslí, čo si myslí, ako priznať, že podnik sa nevydaril!”
“Dvaja čudáci vedľa jednej pani však nepredstavujú všetky egyptské rany, ktoré musí produkt ESETU znášať. Musí sa tváriť, že je v poriadku, že jediný človek, ktorý dokázateľne rokoval s M. Kočnerom o politických otázkach (voľbe generálneho prokurátora), je dnes podpredseda vlády R. Sulík. Keby to bol niekto zo strany, ktorá má záujem o udržanie aspoň akej takej suverenity Slovenska, neprežil by v bombardovaní žltými médiami od večera do rána.”
Ale pri výpočte egyptských rán, ktoré musí s pokojom Angličana znášať pani prezidentka, podľa Hrnka nemožno opomenúť ani novú ministerku kultúry Natáliu Milanovú. “Jej vyjadrenia na adresu Cigánov, dnes nazývaných Rómov, patria do zlatého fondu rasizmu na Slovensku. Kde sa na ňu hrabú takí vraj overení “rasisti” ako M. Mazurek. A pani prezidentka nič! Ak by som to povedal napr. ja, aj v Patagónii by proti tomu protestovali. Veď je v princípe nekultúrne, aby ministrom kultúry bol človek, ktorý je schopný zo seba “vypotiť” takéto “perly”. Nuž, pýtam sa, meter alebo kilometer? Alebo platí, je to síce lump, ale náš lump!?”
“Poslednou perlou, ktorú bude musieť pani prezidentka buď prehltnúť alebo odvrhnúť, je potenciálne odobrenie D. Lipšica na post generálneho prokurátora. Nečudujem sa, že pán Sulík sa poponáhľal vyjadriť podporu takémuto riešeniu. Však s voľbou generálneho prokurátora a komédií okolo toho má neúrekom skúseností.”
Tu však podľa Hrnka ide o niečo úplne iného. “Ide tu o to, či sa znásilnia všetky princípy právneho štátu, aby sa na post generálneho prokurátora dostal človek v podmienečnom treste za zabitie človeka; navyše s komunikáciou s osobou obvinenou z objednania vraždy M. Kuciaka, ktorá by musela byť cenzurovaná, ak by sme ju chceli dať prečítať nedospelým občanom. Takže nechajme sa prekvapiť. Ale určite sa na konci Borisovho prašáku nesedí dobre!”
