Môj profil 
Predplatné
“Zbytočný nebude, lebo straníci sa potrebujú utužovať a utužujú sa na takýchto snemoch. Zo strany Moniky Flašíkovej Beňovej sa dáva dôraz na personálie a nie na program,” poznamenal Hrabko.
“Ak chce strana vylepšiť program, je samozrejmé, že sa musí stretnúť. Ale všetka pozornosť sa sústreďuje na persóny, ktoré nastúpia po odídených podpredsedoch strany. Je to aj pochopiteľné, lebo program je jedna vec, je to papier, a skutky sú druhá vec,” dodal.
O tom, či minister vnútra ostane podpredsedom Smeru-SD, formálne rozhoduje predsedníctvo a snem, rozhodujúca však bude podľa Hrabka neformálna autorita predsedu strany Roberta Fica. “Dôležité bude posolstvo zo Smeru, či Robert Kaliňák ostane podpredsedom strany. Hovorili sme o tom, že podpredsedom vlády určite ostane. Či ostane aj podpredsedom strany, to si musí dohodnúť Robert s Ficom,” glosoval Hrabko.
Najsilnejšia vládna strana podľa neho rozbieha komunikačnú ofenzívu, ktorej súčasťou sú aj aktuálne bilbordy. “Komunikačnú ofenzívu pripravujú určite, aj do schránok už prišlo mimoriadne vydanie straníckych novín Smeru. Ale pravda je, že kampaň do nasledujúcich parlamentných volieb sa začína vtedy, keď sú oznámené výsledky tých predchádzajúcich,” povedal.
Ak nepočítame jeden veľmi špecifický prieskum Focusu, Smer si drží preferencie na úrovni volebného výsledku. Ten bol na úrovni 28 percent. Agentúra Focus namerala Smeru začiatkom novembra takmer 27 percent, v druhom novembrovom prieskume, ktorý robila telefonickou formou obdeň po tlačovej besede bývalej pracovníčky rezortu zahraničných vecí Zuzany Hlávkovej, dosiahol Smer výsledok len necelých 24 percent.
Či prieskum odmeral len bezprostrednú reakciu verejnosti na tlačovú konferenciu, alebo pokles podpory najsilnejšej vládnej strany, ukážu podľa Hrabka až ďalšie prieskumy.
Ale v porovnaní s časmi, kedy Smer-SD podporovalo okolo 40 percent voličov, očividne klesol. “V dlhodobom kontexte už za svojimi najlepšími časmi zaostáva. Smer mal na vrchole moci oveľa viac percent. Mňa už teraz zaujíma, čo bude po ňom. Odhadujem to na ešte jedno volebné obdobie, ale potom bude musieť prísť zmena,” odhadol Hrabko.
V relácii komentoval aj parlamentnú iniciatívu Smeru-SD a Mosta–Híd, ktorej cieľom je zjednotiť termíny regionálnych a komunálnych volieb a dvojkolovú voľbu predsedov VÚC zmeniť na jednokolovú. Takáto zmena by podľa navrhovateľov voľby zlacnila, ale priniesla by aj vyššiu voličskú účasť.
“Súhlasím s názormi, ktoré hovoria, že voľba predsedu VÚC by mala byť dvojkolová,” povedal Hrabko. Dobrým príkladom podľa neho môže byť voľba rakúskeho prezidenta. Z dvojice Alexander van der Bellen – Norbert Hofer vybrali voliči proeurópskeho kandidáta de facto až v treťom kole.
Rakúsky ústavný súd totiž pôvodné výsledky druhého volebného kola pre formálne nedostatky zrušil a nariadil ho opakovať. “Ukázalo sa, že je výhodnejšie, ak je viac kôl. Po druhom kole mal Alexander van der Bellen náskok 30.000 hlasov, po treťom 300.000 hlasov. Voliči dostali viac času premyslieť si voľbu, zvážiť, čo hrozí, a rozhodli sa tak, ako sa rozhodli,” povedal Hrabko.
Na návrh predsedu Národnej rady SR Andreja Danka (SNS), aby otázku, či je, alebo nie je možné ústavným zákonom prelomiť amnestie Vladimíra Mečiara, rozhodol svojím výkladom Ústavný súd, Hrabko reagoval, že za konštruktívne riešenie by sme ho mohli považovať iba vtedy, ak by Danko zároveň uviedol, na základe akého článku ústavy má byť podnet napísaný.
“Ústavný súd môže robiť iba to, čo mu ústava a zákony dovoľujú. A ja si nespomínam na žiadny článok ústavy, ktorý by umožnil takto podať podnet. Pán Danko je právnik. Mal by povedať, na základe ktorého článku ústavy chce takýto podnet podávať. Podľa mňa sa to nedá,” povedal Hrabko.
Čo si predstaviť vie, to by bola žiadosť o výklad smerovaná k predsedníčke Ústavného súdu SR Ivette Macejkovej ako osobe. “Predseda vlády sa už raz obrátil na predsedníčku Ústavného súdu, bolo to asi v prípade Špeciálneho súdu, ktorý Ústavný súd zrušil.
Požiadal listom predsedníčku Ústavného súdu o vysvetlenie, či môže parlament a vláda prelomiť toto rozhodnutie ústavným zákonom. Odpísala mu, že by to nebolo vhodné. Ale nebolo to rozhodnutie Ústavného súdu, bola to korešpondencia,” spomína Hrabko.
V diskusii Hrabko reagoval aj na vyhlásenie lídra OĽaNO Igora Matoviča, ktorý na margo schválenej novely zákona o rokovacom poriadku Národnej rady naznačil, že bude dodržiavať ústavu, ale tento zákon nie. “V takom prípade by ústavu porušoval. Lebo líder OĽaNO nie je kompetentnou osobou, ktorá by rozhodovala o tom, či zákon je, alebo nie je v súlade s ústavou. To je Ústavný súd SR,” povedal Hrabko. “Ak by sa chcel obrátiť na Európsky súd pre ľudské práva, musí ten zákon porušiť a dostať sankciu, inak by sa žiadneho rozhodnutia nedočkal. Ale situácia sa zvrtla v tom, že už poslanci avizovali podanie na Ústavný súd. Ja by som mu odporúčal, aby zákon dali na Ústavný súd, ale dovtedy je povinný zákon rešpektovať,” uzavrel Hrabko.
.jpg)
.jpg)
.JPG)
